0% found this document useful (0 votes)
38 views29 pages

Siddhänta-Darpaëaù: Textual Analysis

This document discusses various editions and manuscripts of the Siddhanta-Darpaṇa, a text written by Nanda Miśra. It provides a contents list of the text, which refutes arguments against Vaishnava philosophy. The introduction begins by offering respects to Vyasa, the compiler of Vedas, and his son Shuka. It states the purpose of the text is to refute non-believers and those with mixed beliefs.

Uploaded by

Sasi Sekaran
Copyright
© All Rights Reserved
We take content rights seriously. If you suspect this is your content, claim it here.
Available Formats
Download as DOC, PDF, TXT or read online on Scribd
0% found this document useful (0 votes)
38 views29 pages

Siddhänta-Darpaëaù: Textual Analysis

This document discusses various editions and manuscripts of the Siddhanta-Darpaṇa, a text written by Nanda Miśra. It provides a contents list of the text, which refutes arguments against Vaishnava philosophy. The introduction begins by offering respects to Vyasa, the compiler of Vedas, and his son Shuka. It states the purpose of the text is to refute non-believers and those with mixed beliefs.

Uploaded by

Sasi Sekaran
Copyright
© All Rights Reserved
We take content rights seriously. If you suspect this is your content, claim it here.
Available Formats
Download as DOC, PDF, TXT or read online on Scribd

SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

siddhänta-darpaëaù
çré-baladeva-vidyäbhüñaëair viracitaù
çré-nanda-miçra-racita-öippaëyä samalaìkåtaù

—o)0(o—

Entered by Jagat, March 31, 2010, and revised by Demian Martins, April, 2014

The following editions were consulted:

ka) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, Haridäsa däsa, Navadvip, Gauräbda 457


(AD 1943).
kha) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, Gaura-Gopäla Gosvämé, Bengali
characters, undated.
ga) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, manuscript preserved at Sarvabhauma
Madhusüdana Library, Çré Rädhä-ramaëa Mandir, Våndävana, Saàvat 1892 (AD 1835).
gha) Siddhänta-darpaëaù, published by Sundaränanda Vidyävinoda, Bengali characters,
undated.
ìa) Siddhänta-darpaëaù, Bhaktisiddhänta-kåta-gauòéya-bhäñyopetaù, Sajjana-toñaëé, Gauräbda
441 (AD 1927), The Harmonist (reprint of 2006).
ca) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, manuscript preserved at the Krishnapur
Mutt, Udupi, undated.
cha) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, manuscript preserved at the Rajasthan
Oriental Research Institute in Jaipur, transcribed by Gaëgä-sahäya, Saàvat 1944 (AD 1887).
ja) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, manuscript preserved at the Rajasthan
Oriental Research Institute in Udaipur, transcribed by Rädhä-Kåñëa däsa, Saàvat 1889 (AD
1832).
jha) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, manuscript preserved at the Rajasthan
Oriental Research Institute in Udaipur, transcribed by Hari-cayana Miçra, undated.
ïa) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, manuscript preserved at the Rajasthan
Oriental Research Institute in Alwar, transcribed by Vihäré Läl Miçra, Saàvat 1880 (AD 1823).
öa) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, manuscript preserved at the Rajasthan
Oriental Research Institute in Jodhpur, accession number 6561, undated.
öha) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, manuscript preserved at the Rajasthan
Oriental Research Institute in Jodhpur, accession number 35076, undated.
òa) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, manuscript preserved at the Rajasthan
Oriental Research Institute in Jodhpur, accession number 36224, Saàvat 1829 (AD 1772).
òha) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, manuscript preserved at the Rajasthan
Oriental Research Institute in Jodhpur, accession number 38210, undated.
ëa) Nanda-miçra-kåta-siddhänta-darpaëa-öippaëé, manuscript preserved at the Bhäratéya Kalä
Bhavan, Banaras Hindu University, undated.

1|Page
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

ta) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, manuscript preserved at the Nimbärka


Sanskrit Mahävidyälaya in Våndävana, transcribed by Gaìgä Räma, Saàvat 1889 (AD 1832).
tha) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, manuscript in Bengali characters
preserved at Päöhabäòé, Kolkata, accession number 1273, transcribed by Änanda Näräyaëa,
Bengali year 1273 (AD 1867).
da) Siddhänta-darpaëaù, Nanda-miçra-öippaëé-sahitaù, manuscript preserved at the Bhandarkar
Oriental Research Institute in Pune, accession number 740/1884-87, undated.

Contents
prathamä prabhä : nästika-niräsaù…. 1
dvitéyä prabhä : itihäsädi-pauruñeyatva-väda-niräsaù… 11
tåtéyä prabhä : çré-bhägavatasyäñöädaçätiriktatva-väda-niräsaù 14
caturthé prabhä : devy-ädi-puräëa-bhägavatva-väda-niräsaç.. 18
païcamé prabhä : çré-bhägavatäprämäëyatva-väda-niräsaù… 21
ñañöhé prabhä : çrémad-bhägavatänarñatva-väda-niräsaù… 24
saptamé prabhä : pakña-çikhi-guëa-väda-niräsaù … 26
upasaàhäraù … … … … … … 30

2|Page
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

çré-nityänandäya namaù

(1)

prathamä prabhä

nästika-niräsaù
pitä paräçaro yasya çukadevasya yaù pitä |
taà vyäsaà badaré-väsaà kåñëa-dvaipäyanaà bhaje ||1||

çyämo’pi yaù çruti-saroruha-bodha-raktaù çänto’pi yaù syati tamas-tatim antara-sthäm |


pratyak-padaà diçati yaù paramaà svagobhir vyäsaà tam adbhuta-ravià çaraëaà prapadye ||

vedaà tad-väcyaà ca pareçaà durdhiyo nästikä na manyante | kecic cästikäbhäsäù samäçrayanty


ardha-kukkuöéyam | tän etän durmukhän niräkartuà siddhänta-darpaëaà näma prakaraëaà
nibadhnan sva-präcä kåtäà çré-vyäsa-bhaktià tan-mukhe maìgalatvena likhati—piteti |

bhaje praëaty-ädibhir anukülayäméty arthaù | paräçara-pitåkatvenäsyeçvaratvaà vyajyate | kåñëa-


dvaipäyanaà vyäsaà viddhi näräyaëaà prabhum [[Link]. 3.4.5] iti çré-vaiñëavät | çuka-pitåtvena
viçuddha-bhakti-samupadeçitvaà ca, tasya bhaktir bhajato väïchita-siddhi-karéti 1 ca ||1||

nityaà nivasatu hådaye caitanyätmä murärir naù |


niravadyo nirvåtimän gajapatir anukampayä yasya ||2||

svayaà maìgalam äcarati—nityam iti | atra kåñëaç caitanyo muräriç ceti trayo’rthä varëitäù | ädye
pakñe muräriù kåñëaù | caitanyätmä cid-vigrahaù | gajapatir gräha-kliñöo gajendraù | niravadyo
vigata-paçu-bhävaù | nirvåtimän präpta-pärñada-tanuù | dvitéye caitanyätmä caitanya-nämä ätmä
vigrahaù | muräriù saàsåtikutsä-vinäçé | gajapatir utkalädhéçaù | niravadyas tyakta-räjasaù |
nirvåtimän aväpta-premänandaù | tåtéye muräriù sva-pürva-caturthaù | caitanyätmä çacé-sutaika-
niñöhaù | gajapatir gopäla-däsäkhyaù kari-räjaù | niravadyas tyakta-hiàsaù | nirvåtimän sat-
sevänanditaù | aträdya-pakño väcyaù | antyau tu vyaìgyau ||2||

yad asmin veda-siddhäntäù prakäçante satäà priyäù |


tenäyaà bhaëyate grantho nämnä siddhänta-darpaëaù ||3||

prakåtaà granthaà stauti—yad iti | veda-siddhäntä vedasya nityatva-bhagavad-rüpatvetihäsa-


puräëa-rüpatva-rüpäù prakäçante samyak pratétä bhavantéty arthaù | satäà vaidikänäà hari-
bhaktänäm ||3||

ekam eva paraà tattvaà väcya-väcaka-bhäva-bhäk |


väcyaù sarveçvaro devo väcakaù praëavo bhavet ||4||
1
(ga) siddhià karoti ca.

3|Page
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

grantham avatärayati ekam iti—etad vai satyakäma paraà cäparaà ca brahma yad oàkära [pra.u.
5.2] iti ñaö-praçnyäà väcya-väcakayor éçvaroàkärayor abhedo darçyate | evam anyatra ca ||4||

matsya-kürmädibhé rüpair yathä väcyo bahur bhavet |


väcako’pi tatha rg-ädi-bhäväd bahur udéryate ||5||

dvayor bahu-rüpatäm äha—matsyeti | väcyaù sarveço yathä matsyädi-rüpair bahu-mürtis tathä


väcako’pi praëava åg-yajuù-sämätharvetihäsa-puräëädi-rüpair bahu-rüpo bhavati | eko’pi san
bahudhä yo’vabhäti [go.tä.u. 1.20] iti çré-gopäla-täpanyäm | ekäneka-svarüpäya iti çré-vaiñëave
(1.2.3) ca väcyasya bahu-rüpatvam | sarve vedäù praëavädikä (1.3) ity ärabhya, tasya ha vai
praëavasya yä pürvä mäträ påthivy-akära (2.1) ity-ädinäkärokära-makärärdha-mäträs tasya
väcakasya kramäd åg-yajuù-sämätharväëi bhavantéti çré-nåsiàha-täpanyäm abhidhänät
praëavasya rg-ädi-rüpatvam | evaà vä are asya mahato bhütasya niùçvasitam etad åg-vedo yajur-
vedaù säma-vedo’tharväìgirasa itihäsaù puräëaà vidyä upaniñadaù çlokäù süträëy
anuvyäkhyänäni iti båhadäraëyakät (2.4.10) |

itihäsa-puräëasya vaktäraà samyag eva hi |


mäà caiva pratijagräha bhagavän éçvaraù prabhuù ||
eka äséd yajur vedas taà caturdhä vyakalpayat |
cäturhotram abhüt tasmiàs tena yajïam akalpayat ||
ädhvaryavaà yajurbhis tu ågbhir hotraà tathä muniù |
audgätraà sämabhiç cakre brahmatvaà cäpy atharvabhiù ||
äkhyänaiç cäpy upäkhyänair gäthäbhir dvija-sattamäù |
puräëa-saàhitäç cakre puräëärtha-viçäradaù ||
yac chiñöaà tu yajur-veda iti çästrärtha-nirëayaù ||2

iti väyu-puräëe sütokteç cetihäsa-puräëayor vedatvam ||5||

ädy-anta-rahitatvena dvayaà nityaà prakértyate |


ävirbhäva-tirobhävau syätäm asya yuge yuge ||6||

athobhayor nityatvam äha—ädy-anteti | ädir janma anto vinäçaù | tad-rahitatvena väcya-väcaka-


rüpaà vastu-dvayaà nityam ucyate | tam ädi-madhyänta-vihénam ekam iti kaivalyopaniñadi (6) |
jïäjïau dväv ajäv éçänéçav iti çvetäçvataropaniñadi (1.9) | tad eva çukraà tad brahma tad
evämåtam ucyate iti kaöha-vallyäm (2.6.1) |

avikäräya çuddhäya nityäya paramätmane |


sadaika-rüpa-rüpäya viñëave sarva-jiñëave |
apakñaya-vinäçäbhyäà pariëämarddhi-janmabhiù |
varjitaù çakyate vaktuà yaù sadästéti kevalam ||

2
These verses were quoted by Jéva Gosvämé in his Tattva-sandarbha, 14.1. A similar passage appears in the Viñëu
Puräëa from verse 3.4.11, in the Kurma Puräëa from verse 1.5.15, and in the Brahmäëòa Puräëa from verse 1.34.16.

4|Page
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

iti çré-vaiñëave (1.2.1/1.2.11) ca väcyasya sarveçasya nityatvaà prakértyate


|
väcä virüpa nityayä iti çrutyä (Åg Veda,8.75.6)|
anädi-nidhanä nityä väg utsåñöä svayaàbhuvä |
ädau vedamayé divyä yataù sarväù pravåttayaù ||

iti småtyä (Mahäbhärata 12,224.55) ca väcakasya vedasya nityatvaà prakértyata ity arthaù |3

nanu brahma-viñëu-rudrendräs te sarve prasüyanta iti sarveçasya viñëor utpattiù çrutä


(Atharvaçikhä Upaniñad, 3) | deha-vinäçaç ca smaryate bhäratädiñu | vedasyäpi çabda-räçitväd
utpatti-vinäçau durvärau, tataù kathaà tayor nityatvam ? taträha—ävirbhäveti |
asyobhayätmakasya vastuno janma-näçau na staù | kintv ävirbhäva-tirobhävau bhavetäm |
brahmety-ädi-çrutau viñëor utpattis teñu tasya saìgatir eva, caureñv iva räjïaù | utpatti-
pratiñedhäd eva | deha-näço’pi prätétika evaindra-jälikasyeva bodhyaù | nityasya näçäsambhavät
| vedasyäpi nityatvät tau neti pratipädayiñyate ||6||

jagataù sapratékatvät käryatvaà sarva-sammatam ||7||

evam ästikän prati çruty-ädi-pramäëeneçvara-vedau nityau darçitau | atha vedävamantèn nästikän


pratyanumäna-pramäëena tau tathä darçyete | tatra jagat-kartåtayeçvaro’numeyaù | tad-arthaà
jagataù käryatvaà tävad äha—jagata iti | sa-pratékatvät sävayavatvät | aìgaà pratéko’vayavaù ity
amaraù (2.6.70) |

tad ayaà prayogaù—idaà jagat käryaà, sävayavatvät, ghaöavat | yan na sävayavaà na tat käryaà
paramäëuvad viyadvad veti sarveñäà bauddhädénäà tärkikäëäà cäbhimatam | etena na kadäcid
anédåçaà jagad iti tan-nityatva-vädinäà karma-jaòänäà matam apästam | te hy evam anuminvanti
—idaà jagat na käryaà manasäpy avibhävyamäna-racanatvät | na khalu bhü-dhara-sägarädikaà
dig-äkäçädikaà ca kenacit sumedhasä çakyaà manasäpi racayitum | ato’nädi-siddhaà nityam etat
| yaù kalpaù sa kalpa-pürva iti yukteç cänäditvam asya | édåçam api jagat satya-
saìkalpeneçvareëa sukaram iti tat-parihäro vyaktébhävé ||7||

saìghätaù paramäëünäà nästikair yaù prakalpyate |


sa tu sthirasya saàhantur asvékärän na sidhyati ||8||

jagad-rüpe kärye matäntaräëi niräkaroti—saìghäta iti | pärthivädayaç caturvidhäù paramäëavaù


påthivy-ädi-bhävena yugapat saìghätaà bhajanta iti bhäva-kñaëikatva-vädino bauddhäù | påthivy-
ädi-saìghäta-hetavaù paramäëavo na caturvidhäù, kià tv eka-svabhävä eva | pariëämät tu påthivy-
ädi-rüpo viçeña ity ärhatä syäd-vädinaù prähuù | taiù kalpito’yaà saìghäto na sambhavati
sthirasya saàhantuç cetanasya tair asvékåtatväd iti sütra-bhäñye’sya vistaraù ||8||

pradhänasya na kartåtvaà jaòatväd eva sämpratam ||9||

3
(ga) iti småtyä ca väcya-väcakasya nityatvaà prakértyate ity arthaù |

5|Page
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

vibhu-puruña-cchäyayä sa-cetanaà pradhänaà jagat-kartå syäd iti säìkhyä manyyateyate, tän


nirasyati—pradhänasyeti | tad ayaà prayogaù—pradhänaà na jagat-kartå, jaòatvät, käñöhädivat |
jïänecchä-prayatnavataù kuläläder ghaöädi-kartåtvaà loke dåñöam | käñöhädi-tulye pradhäne
jïänädy-abhävän na tasya jagat-kartåtvam | puruña-cchäyayä labdha-caitanyaà tac cet tat-kartå
svékriyate, tarhi puruñasyaiva tattvam | na khalu taptäyaso dagdhåtvam ayo-nimittam api tu
vahni-nimittam eveti ||9||

édåçasya na kartä syäj jévaù çakter adarçanät ||10||

adåñöa-dvärä jévo jagat-karteti kecid ähus tän nirasyati—édåçasyeti | anekair mahédharaiù


sägaraiç cätyadbhutair upetasya caturdaça-bhuvanätmakasyänanta-kartå-bhoktå-
yuktasyäsaìkhyeyabhogya-bhoga-sthäna-ramyasyätarkya-racanasya jagata ity arthaù |

tad ayaà prayogaù—jévo’smad-ädir na jagat-kartä, tädåça-tan-nirmäëe tasya çakty-abhävät |


vyatireke éçvaravat | na cädåñöaà tasya çaktiù | édåçasyädåñöasyänupärjanät | na ca sarvädåñöaà
tatra dväram | sarvaiù sambhüya tädåg adåñöam upärjitam ity arthe çruty-ädi-pramäëäbhäväd iti
tuccham etat ||10||

ato jïänädibhir dharmair viçiñöas tribhir éçvaraù |


etasya jagataù kartä sa nityaù sad-akäraëaù4 ||11||

tarhi ko’sya jagataù karteti cet, taträha—ata iti | paramäëuñu saìghäta-kartåtäyäù pradhäne
pariëäma-kartåtäyäç cäsambhaväj jéve jagan-nirmäëa-çakter adarçanäc cety arthaù | éçvara eva
jagat-kartä bhavadbhir anumätavyo gale nipatita iti bhävaù |

tad ayaà prayogaù—idaà jagat sa-kartåkaà, sävayavatvät, ghaöädivat | yan naivaà tan naivam |
yathä paramäëur yathä cäkäçam iti | tat-kartä ceçvara eva tasyaiva sarvajïasya satyecchasya dvy-
aëuka-mahédhara-sägarädi-jagan-nirmäëe çaktatvät |

nanv anenänumänena tat-kartä siddho, na tu tat-kartåtva-nirvähakaà jïänecchädéti cet tad api


tenaiva dharmi-grähakeëa sidhyatéty äha—jïänädibhis tribhir viçiñöa iti | tenänumänena jagat-
kartåtattv siddhyan dharméçvaraù sva-kartåtva-nirvähakaà jïänecchä-prayatna-lakñaëaà dharma-
trayam ädäyaiva sidhyati, loke tadvataù kartåtva-darçanäd ity arthaù |

nanv astv éçvaro jagat-kartä kintv anityaù saù | jagat-kartåtväc caturmukhavad iti cet taträha—sa
iti | hetu-garbhaà viçeñaëam | tad ayaà prayogaù — éçvaro nityaù sattve saty akäraëakatvät |
éçvaro nityaù, asäntatve saty akäraëakatväd äkäçavat | vyatireke
yan naivaà tan naivaà yathä ghaöa-präg-abhävo yathä ca ghaöaù | ghaöa-präg-
abhävasyäkäraëatve’py asattvät | ghaöasya sattve’pi sakäraëakatvän na nityatvam | adhikaà tu sa
eva mülam ity atra vakñyate (1.19) | eteneçvaraù kñaëikaù sattväd yat sat tat kñaëikaà yathä
megha ity anumänaà nirastam | na ca sattväd iti sad-dhetuù, vyäpyatväsiddhatvät | tattvaà ca
vyäpti-grähaka-pramäëäbhävät | na ca sattvasya hetoù kñaëikatvena saha vyäptau pramäëaà
niçcitaà, sataù çailädeù kñaëikatvädarçanät | evam etad vede’pi nirastaà veditavyam ||11||

nirdoñeçvara-väkyatväd vedaù prämäëyam açnute ||12||


4
(gha),(ìa) sa tu käraëam.

6|Page
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

evaà jïänädi-guëakam éçvaraà nityam äpädya tad-väkyatväd vedasya prämäëyaà grähayati—


nirdoñeti | bhramaù pramädo vipralipsä karaëäpäöavaà ceti vaktå-doñä bhavanti | tad-
rahiteneçvareëa vakträ prayukte veda-väkye doñavat-puruñäpraëétatvena prämäëyasya sahacärät
| tenaiva hetunä tasmin prämäëyaà siddham | doñavat puruña-praëétaà tu väkyam apramäëaà,
yathä käpilädi-tantram | ayam arthaù—chandäàsi jajïire tasmäd (Åg Veda,10.90.09) ity-ädi-
çruter éçvara-janyatvena yadyapi vedasyänityatvam asandehaà, tathäpi nirdoña-sarvajïa-kåtatvät
tasya prämäëyam abädham, yathärtha-jïäna-karaëatvät | kapilädes tu jévatvena bhramädi-doña-
sambhavät tad-väkyam apramäëam iti |

nanv åñabhasya buddhasya ceçvaratvät tad-väkyaà pramäëaà syät, maivam | tasya tasya
cänumiteçvaratayänaìgékärät | éçvaraù khalu nityaù sarvajïädi-nitya-guëako’numitaù, syäd-väde
kñaëika-vijïäna-väde ca küöastho bhävo nästéti na tayos tädåg éçvaratvam, atas tad-väkyam
apramäëam |

kià ca, na khalv arhat-siddhänta åñabhenopadiñöo na cärhatäpi sa dåñöaù | kintu mäyämayéà tac-
ceñöäà lokebhyaù çrutvä dur-adåñöa-bhäk sa täà dadhära, janän dur-adåñöän dharmäd
bhraàçayämäsa | sa ceçvaraù karmänusäri-phalam arpayan na viñama iti bhäñya-péöhake (1.66)
nirüpitam5 | buddhaç cäsurän yajïäd bhraàçayitum ahiàsä-vyapadeçena tathopadideça, na tu
tasminn upadeçe tasya tätparya-gandho’péti tattva-vidaù | tathä ca tad-vyämoha-
phalakäptatvävaraëa-pürvakatvät tad-upadeçasya na prämäëyam iti ||12||

dharmi-grähaka-mänena jïänecchä-kåtayo yathä |


bhaveyur éçvare siddhäs tathä dehendriyäsavaù ||13||

evaà nästikän prati nityo nitya-jïänädi-guëaka éçvaro jagat-kartåtayä sädhitaù | vedasya ca


sarvajïeçvara-praëétatvät prämäëyaà sädhitaà tärkika-mukhena | tatreçvarasya sa-vigrahatvaà
vedasya nityatvaà ca na siddham | tad idaà dvayaà sätvataika-deçi-matena sädhayitum äha—
dharméti | yathä loke jïänecchä-kåtimataù kartåtva-darçanät kartåtayänumite éçvare kartåtva-
nirvähakaà jïänädi dharmi-grähakeëa tenaivänumänena sädhyate | tathä loke dehädi-mataù
kartåtva-darçanät kartåtva-nirvähi dehädikam api sädhanéyam ity arthaù6 | kartåtvasya dehädi-
vyäpyatvät |

nanu kulälädénäà ceñöäà vinä kåti-mätreëa7 ghaöädi-karaëe’sämarthyäc ceñöäçraya-dehädi


bhavati sahakäri | éçvarasya tu kåti-mätreëa sarva-karaëe sämarthyän na dehäder apekñeti cet,
maivam etat kartåtva-nirvähe jïänädimattvasyeva dehädimattvasyäpy anvaya-vyatirekäbhyäà
siddheù | yatra kulälädiñu kartåtvaà, tatra dehädimattvaà dåñöam | yatra muktätmasu
dehädimattväbhävas tatra na kartåtvam iti | na ca sävayavatvena tad-dehasyäpy anityatvaà
tasyäkarma-janyatvenänityatväbhävät | itarathä jïänasyäpy anityatva-niyamena taj-
jïänasyänityatvaà syät |

5
präëi-karmänurüpa-phala-prado bhagavän näyaà deho deha-bhäjäm ity ädi-diçokty-upadiñöa-niñöhän çiñyän prati
parataù mürtitvenävagataù prayacchati tebhyas tad-abhéñöäni ity ädi ||
6
(ga) nirvähanéyam ity arthaù |
7
ätma-janyä bhaved icchä icchä-janä bhavet kåtiù |
kåti-janyä bhavec ceñöä taj-janyaiva kriyä bhavet || [[Link]. 5.1.1]

7|Page
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

nanu ceñöäà vinäpi prayatna-mätreëaiva kärya-karaëe sämarthyän neçvarasya ceñöäçraya-


dehädi-svékäryam iti cen, na, vinäpécchä-prayatnau jïäna-mätreëaiva tasmin sämarthyän na tad-
icchädikam api svékäryam ity api suvacatvät |

nanu dehasya paricchinnatva-niyamena yugapan nikhila-deça-gata-käryänupapattir iti cen, naitat


caturasram | nityasya tad-dehasyäcintya-çaktyä sarvatra yugapat sännidhyät | jätivat | yathä
gotvädi-jätiù prativyakti-paryäptäpi sarväsu vyaktiñv ekä, tathä pratikärya-paryäpto’pi tad-dehaù
sarvatraika eveti na kiïcic chinnam | yat tu mahattväd udbhüta-rüpatväc ca tad-dehasya
pratyakñatäpattir ity ucyate tac cäpäta-ramyaà devädi-dehavad antardhäna-çakti-yogena tasyäpy
apratyakñatvät | etena käryasya dehädimat kartå-pürvakatva-niyamo’ìkurädiñu dehädimataù
kartur anupalambhän nirasta iti pratyuktam | yat tu jévädåñöa-sampädita-dehädikam éçvaro
bhütäveça-nyäyenäviçya kåta-käryas tad-äveçaà tyajati na tu tasmin sväbhävikaà dehädy asti
jïänädi-trayätirikta-viçeña-dharmäbhäväd ity ähus tad idaà kubuddhi-vijåmbhitam eva | édåça-
kalpanäyäà pramäëäbhävän nitya-dehatve pramäëa-sattväc ca | tasmäd éçvare jïänädivad
dehädikam api dharmi-grähakeëaiva pramäëena siddham ||13||

yathä jïänädikaà nityam éçvarasya prakértyate |


tasya niçvasitaë vedas tathä nityaù prakértyatäm ||14||

nanu prakåte kim ägatam ? taträha—yatheti | yatheçvare kartåtä-nirvähakaà jïänädi-trayaà


dharmi-grähaka-mänena tärkikeëa svékåtam, nästikän prati yuktikaçayä tat svékäritaà,
tathäsmäbhis tärkikädén prati tayaiva tan-nirvähakaà dehädi svékäritam | yatheçvarasya
jïänädikam aiçvaratvän nityaà, tathä tan-niçvasita-rüpo vedo’py aiçvaratväd eva nitya ity
anicchadbhir api taiù svékäryam | etena cchandäàsi jajïire tasmäd iti janyatva-çravaëät vedasyäpy
anityatvaà yan manyante, tan nirastam | janeù prädurbhävärthakatvena vivakñita-vyäghätät | yac
ca, trayo vedasya kartäro muni-bhaëòa-niçäcarä8 iti saugatair vedasya muny-ädi-racitatvam
uktaà, tad api praty uktam | te hi päpa-väsanäbhyuditäd vidveñät tathä kalpayanti | yat tu
niçvasitasya väyu-rüpatvät tasyäkñara-räçi-rüpatvam asambhavéty ähus tad apéñad dhiñaëam |
avicintyatvena tat-sambhavät | na hy asmat-präëavat tat-präëo väyu-rüpaù, kintv aiçvaratvät tad-
vilakñaëa eveti kim anupapannam | api ca jalädeù kathaïcid agny-ädi-rüpatvaà syäd-väde
vijïänasya ghaöädy-arthäkäratvaà vijïäna-väde bahutva-saìkhyäyäù kärya-sthaulyärambhakatvam
ärambha-väde bruvantas te trayas tan-niçvasitasyätarkyasyäkñara-räçi-rüpatvaà vaktuà kathaà
trapante ||14||

vedasyäpauruñeyatvam evaà kecit pracakñate |


vedasyädhyayanaà sarvaà gurv-adhyayana-pürvakam |
vedädhyayana-sämänyäd adhunädhyayanaà yathä ||915||

atha vaidikaika-deçi-matena vedasyäpauruñeyatvaà tävad äha—nanu vedaù pauruñeyaù,


çästratvät småti-çästravat, käöhakädi-saàjïätaç ceti cet, taträha—vedasyeti | kecid iti asmad-ukta-
lakñaëaà vedam asvékurvantaù karma-jaòä ity arthaù | apauruñeyatve teñäm anumänaà darçayati
—vedasyeti | vedädhyayanaà sämänyaà pakñaà kåtvä gurv-adhyayana-pürvakatve sädhite
pariçiñöam apauruñeyatvaà sidhyed eveti bhävaù ||15||10

8
trayo vedasya kartäro bhaëòa-dhürta-niçäcaräù iti sarva-darçana-saìgrahe cärväka-darçanam ||
9
çloka-värtikasya vacanam idam.

8|Page
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

tåtéya-kñaëa-vidhvaàso yaù çabdasyocyate paraiù |


sa tu bhramaù syän nityasya tirobhävas tu yujyate ||16||

vedänityatva-vädinas tärkikäàs tan-mukhena niräkaroti | nanu vedo nityo na, çabda-räçitvät |


çabdasya cotpannaù kho vinañöaù ka iti buddher anityatvam asandeham iti cet, taträha—tåtéyeti |
çabdasya tåtéya-kñaëa-dhvaàsa-pratiyogitvaà yat tad buddhy-udayät tärkikair ucyate, sa khalu
bhrama eva | tathä bruvantas te bhräntä ity arthaù | vastutas tu nityasya tasya tirobhäva eva yukta
ity äha—nityasyeti | tad ayaà prayogaù—çabdo nityaù, nityäkäça-guëatväd äkäça-niñöha-mahä-
parimäëavat | vyatireke ghaöädi-niñöha-hrasvatvädivat | anityatve çabda-guëam äkäçam iti
lakñaëäsiddhiù | väyu-preraëäpreraëäbhyäm çabdasya vyakty-avyakté syätäà na tu svarüpa-
vinäçätmä dhvaàsaù | na hi ghaöe gåhäntar-nihite tasya dhvaàsaù çakyate vaktum | vyakty-
avyakté ävirbhäva-tirobhävau | evaà ca çabda-mätrasya nityatvaà siddham ity äkäçe
nityatväçrayaëe tärkika-matenänumänam etat | tad anityatva-väde tv äpekñikaà tad amåtä devä
itivat ||16||

éçvaro vibhur vijïäna-sukhätmä çrutibhir mataù |


vijïäna-ghana-çabdäder mürtaù sa tu tathävidhaù ||17||

evaà tärkika-yuktyä nästikän pratéçvara-vedau jagat-kartå-pramäëa-bhütau nirüpya sätvataika-


deçi-yuktyä ca tärkikän prati tau sa-vigraha-nityau pradarçya teñu cärjavaà gateñu tayor
yäthätmyaà çruti-nayena svayaà vaktuà pravartate—éçvara ity ädibhiù | vibhu-vijïänänanda-rüpo
ya ätmä sa eveçvaro, na tu vidyopädhiù sattva-tanuù | vijïänam änandaà brahma, (Båhad-
äraëyakopaniñad, 3.9.28) mahäntaà vibhum ätmänam (Kaöhopaniñad 1.2.4) ity-ädi-çrutibhyaù |

sa ca tathä-bhüto mürta evety äha—vijïäneti | vijïäna-ghanänanda-ghanety-ädi-çruter evety


arthaù | mürto ghana iti bhagavän päëiniù | kaöhinye’rthe hanter ap ghanaç cädeça (Añöädhyäyé
3.3.77) iti süträrthaù | anyathä çrutir vyäkupyet | tasya mürtatvaà tv acintya-çakti-siddham |
acintya-çaktiù puruñaù puräëa11 ity ädi çruteù ||17||

viçeñäd dehi-bhävena guëitvena ca sa prabhuù |


sattästéty-ädivad bhäti viduñäm api sarvadä ||18||

sa nirbhinna eveçvaro viçeña-baläd deha-dehi-bhävena guëa-guëi-bhävena ca viduñäm api


bhäsate | sattä saté kälaù sarvadästéty ädau sattädeù sattädy-äçrayatvavat | na ca sattä satéty-ädi-
buddhir bhramaù | sat ghaöa ity-ädivad abädhät | na cäropaù | siàho devadatto netivat sattä saté
neti kadäpy avyavahärät | na ca sattädeù sattädy-antaräbhäve’pi svabhäväd eva satéty-ädi-
vyavahäraù | tasyaiveha tac-chabdenokteù | tasmän nirbhede’pi vastuni bheda-vyavahäro viçeñäd
eva | viçeñaç ca bheda-pratinidhir na bhedaù | sa cärthäpatti-siddho’vaçyam abhyupeyaù12 | taà
vinä viçeñaëa-viçeñya-bhävädikaà na sambhavet | sa ca vastv-abhinnaù, sva-nirvähakaç ceti
10
mémäàsä-nyäya-prakäça-öékäyäà—atra sarva-çabdena nikhila-çäkhä-sambandhi vedädhyayanaà gåhyate, na tu
nikhila-käla-våtti, ataç ca atéta-käla-våtti nikhila-çäkhädhyayanasya pakñatvaà bodhyam | evaà gurv-adhyayna-
pürvakatvaà sädhyaà, vedädhyayantvaà hetuù, ädhunikädhyayanasya dåñöäntateti vivekaù ||
11
This verse is quoted by Jéva Gosvämé in his Paramätmä Sandarbha, Anuccheda 58, as belonging to the
Çvetäçvatara Upaniñad.
12
anupapadyamänärtha-darçanenopapädakärthäntara-kalpanam arthäpattiù ||

9|Page
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

nänavasthä | tasya tädåçatvaà ca dharmi-grähaka-pramäëa-siddhaà jagat-kartur iva särvajïädéty-


adhikaà tu bhäñya-péöhaka (1.15-22)-syamantakeñu (2.23) vilokanéyam ||18||

sa mülaà kila sarvasya na mülaà tasya vidyate ||19||

nanu jagan-mülatattv kértyamänasyäpi viriïcäder näräyaëa-mülakatva-kértanän näräyaëasyäpi


kiïcin mülaà bhävéti cet, taträha—sa mülam iti | sa pareço näräyaëaù sarvasya käryasya mülam |
mülaà viñëur hi devänäm (Bhäg. 10.4.39) ity ädi-vacanebhyaù | na hi tasya mülam asti, müle
mülädarçanät | evam eväha kapilo müla-prakåtià nirüpayan—müle müläbhäväd amülaà mülam
(säàkhya-sütre 1.67) iti | sarveñäà vädinäà khalu müla-käraëaà kiïcid abhyupeyam |
anyathänavasthäpattir durvärä viriïcäder mülatvaà tu bhräntänuväda-rüpam ato na teñäà tattvam |
yat tvayä mülaà vaktavyaà tad asmäkaà näräyaëa iti ||19||

acintya-çakti-sambandhäd veda-rüpo vibhäty asau ||20||

evaà dharmiëam éçvaraà nityam äpädya vedaà nityam äpädayati—acintyeti | asau caturbhuja-
deväkäro näräyaëo yathäcintya-çaktyä tad-vilakñaëo haàsädis tathä niùçvasitäàçenäviñkåtäkñara-
räçir anädito vibhätéti nityatvaà vedasya siddham | evam evoktaà çrutau—etad vai satyakämety
ädinä (Praçnopaniñad 5.2) | tathaiva ñañöhe—vedo näräyaëaù säkñät svayambhür iti çuçruma
(Bhäg. 6.1.40) iti ||20||

yad asau väcako’bhyeti krameëaikena sarvadä |


ävirbhäva-matas tasya budhä nityatvam ücire ||21||

näräyaëa-rüpatvän nityatvaà vedasya çabdäd äpäditam | athänumänenäpi tad äha—yad iti | asau
väcako vedo yena krameëa yathä-svara-varëa-ghaöitayänupürvyä pürva-kalpe éçvaräd
ävirbabhüva | tenaiva krameëa para-kalpe’py ävirbhavaty atas tasya nityatvaà budhäù
sväyambhuvädaya ücire | tad ayaà prayogaù—vedo nityaù | ekänupürvikatattv pratikalpam
ävirbhävät | yathaika-svabhävatattv punaù punar ävirbhavan matsya-kürmädir éçvarävatäraù |
yan naivaà, tan naivaà, yathä muhur muhur utpadyamäno’smad-ädir jéva-deha iti ||21||

syän nityäkåti-väcitvät kartr-abhäväc ca nityatä |


käöhakädi-samäkhyä tu tad-uccäraëa-hetukä ||22||

anumänäntaram äha—syäd iti | vedo nitya indrädy-arthäkåti-väcitvät | gotvädi-väci-gavädi-


çabdavat | yan naivaà, tan naivaà, yathä yajïadattädi-çabdaù | yathä gotvädi-jätayo nityäs
tathendrädy-arthäkåtayaç ca | viçvakarma-nirmita-çästre etä äkåtayaù prasiddhäù | citra-karma-
prasiddhaye indraà vajra-hastaà varuëaà päça-hastaà yamaà daëòa-hastaà likhanti | indrädi-
vyakty-utpatteù pürvaà sthitäyäù småtvä viriïcis tat-tad-vyaktéù såñöavän, ato nityäs täù |

aparam anumänam äha—vedo nityaù, kartå-çünyatvät kälavat | yan naivaà, tan naivaà,
yathädhunika-kävyädiù | çabdänityatva-pakñe niyatänupürväbhäväd yajïadattädi-çabdänäm
ädhunika-kävyädénäà cänityatvaà bodhyam |

10 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

nanu nityaç ced vedaù kartå-çunyatvät tarhi käöhakädi-saàjïä tasya katham ? kaöhena proktaà
käöhakam ity ädi tad-vyutpatter iti cet, taträha—käöhakädéti kaöhena proktam uccäritaà, na tu
racitam | nityatva-çravaëa-vyäkopäd iti kaöhädénäà yad uccäraëaà tad dhetukety arthaù |

etad uktam bhavati—mahä-pralayävasäne sarveçvareëäkåti-vidä såñöo’dhyäpita-vedaç ca


brahmä vaidikaiù kaöhädi-çabdais tu tat-tad-äkåtér vicintya tat-tad-vyaktés tat-tac-chakti-yuktä
nirmäya tad-upädhéï jévän tat-tad-grantha-pravartane viniyuìkte | te’pi tat-tad-datta-jïäna-
çaktayaù pürva-pürva-kaöhädi-pravartitäàs tän svarato varëataç cäskhalitän adhétya
pravartayantéti nityatvaà vedasya siddham | evam äha çrutiù—yo brahmäëaà vidadhäti pürvaà yo
hi vedäàç ca prahiëoti tasmai iti (Çvetäçvataropaniñad 6.18)| småtiç ca—

yathartäv åtu-liìgäni nänä-rüpäëi paryaye |


dåçyante täni täny eva tathä-bhävä yugädiñu |
yugänte’ntarhitän vedän setihäsän maharñayaù |
lebhire tapasä pürvam anujïätäù svayambhuvä || ity ädyä | (Mahäbhärata, Ädi-
parva, 1.37/ Çänti-parva, 203.17)

evaà puräëeñu märkaëòeyädi-saàjïäç ca bodhyäù ||22||

jéva-väkyeñu labhyante jéva-dharmä bhramädayaù |


vede tu naiva te santi sarvajïa-vacanoccaye ||23||

vedasya nirdoñatvaà vaktum äha – jéveti | bhramaù pramädo vipralipsä karaëäpäöavaà ceti
catväro jéveñu doñäù | taträtasmiàs tad-buddhir bhramaù | anavadhänatä pramädaù | svapratéta-
viparéta-pratyäyanaà vipralipsä | indriya-mändyaà karaëäpäöavam | jéväù khalu çuktikädiñu
rajatädéni pratiyanti | sväntike jäyamänaà gänam anyatra nihita-manaso na çåëvanti | jïäna-
khaläù svävagatän apy arthän çiñyeñu na prakäçayanti | nihita-manaso’pi karaëa-mändyäd
yathävad vastüni na gåhëantéti prasiddham | ta ete doñäs tad-väkyeñu saàkramante | ataù
kapilädi-siddhäntänäà parasparaà vyähatir dåñöä | na tv ete doñä vede santi tasya bhagavad-
rüpatvena sarva-jïatvät || 23 ||

sädhanaà yat phalaà cäha yathäyaà yad viçäradaù |


tathaiva sarvair nipuëair yathoktaà tat pralabhyate ||24||

nirdoñatve hetum äha—sädhanam iti | ayaà viçäradaù sarvajïo vedaù | yat sädhanaà käréryädi
yathäha tasya phalaà ca våñöy-ädi yadäha tat tathaiva sarvair nipuëair yathoktaà
pralabhyate’nubhüyate | käréryä våñöiù putreñöyä putraù | jyotiñöomena svargaù | jïänena
mokñaç cocyate vedena, tat sarvaà yathävad dåñöa-mato bhramädi-doña-çünyo vedaù ||24||

ato brahmädibhir devair vaçiñöhädyair maharñibhiù |


manvädyaiç cäpi vedo’yaà sarvärtheñüpajévyate ||25||

nipuëäù sarve te ke ity apekñäyäm äha—ata iti | yasmän nityo nirdoño vedaù, ato brahmädibhir
mahattamaiù sarvaiù sarveñu dharmärtha-käma-mokñeñu phaleñu nimitteñv eva veda upajévyate
äçréyate, tad uktäny anuñöhäya tat-phaläny aväpyanta ity arthaù ||25||

11 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

brahmädyair arcito’py eña yadi kaiçcin narädhamaiù |


ghükair iva ravir näbhivékñyate tasya kä kñatiù ||26||

nanu yad édåço vedas tarhy arhadädayaù kathaà tam avamanyante ? taträha—brahmädyair iti |
tair mahattamair idänéntanaiç ca mahadbhiù sarvair arcitaù samäçrito’py eña vedo yadi
saugatädibhiù kaiçcin manuñyäpasadair ulükair bhänur iva näbhivékñyate näìgékriyata ity arthaù
| tarhi asya käpüjyatä-lakñaëä kñatiù syät ? na käpéti | yathä deva-mänavädibhiù sarvaiù sat-
kriyamäëaù süryas taru-koöareñu nihnuvänair ghükair na vékñyate, naitävatä tasya prabhäva-
hänis tadvat | tathä ca pämaräëäà kä katheti ||26||

arhat-prabhåtayaù çästre svakéye yat phalaà jaguù |


tan naiva labhyate kväpi tatas tat kalpitaà bhavet ||27||

|| iti siddhänta-darpaëe nästika-niräsaù prathamä prabhä ||

arhad-ädi-çästrasya kalpitatvät tad-ukta-sädhanät sädhyaà nästéty äha—arhad iti | te hy evaà


kalpayanti | ätma-dharmädharma-pudgala-käläkäçäù ñaö-padärthäs teñäà syäd-astéty-ädi-rüpeëa
sapta-bhaìginä nyäyenästhairya-bhävanam | ghäty-aghäti-çabda-väcyena päpa-puëya-rüpeëa
karmäñöakena veñöitasya jévasya samyag-darçana-jïäna-cäritraiù sädhanair ävåtais tad-añöakät
païjarät kérasyeva vinirgatasya tasyälokäkäça-vartinyäm ativistérëäyäà çiläyäm äroho muktir iti |
na caitat kenäpi kuträpi pratétaà mälaté-mädhavädi-näöakärthavat prakalpanay nibaddhatvät | na
caitan-mata-sthänäà kiïcin mokña-cihnaà—pratyakña-närakitvenävagatatvät | evaà bauddhänäà
ca bhäva-kñaëika-vädinäà na käpy ästheti | kä kathä teñäm iti nästikä niräkåtäù ||27||

|| iti prathamä prabhä vyäkhyätä ||

12 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

(2)

dvitéyä prabhä

itihäsädi-pauruñeyatva-väda-niräsaù

itihäsa-puräëäkhyo bhägo yo väcakasya saù |13


kartå-varjita eväsya vyäsaù präkaöyakån mataù ||1||

athetihäsa-puräëeñu viñëu-bhakti-väkyäni vékñyätikhinnäàs täny aveda-rüpäëi vivakñün


mémäàsakaika-deçinaù käàçcin nästikäbhäsän niräkartuà pravartate—tathä hi, nanv itihäsa-
puräëayor na vedatvam |

añöädaça puräëäni kåtvä satyavaté-sutaù |


cakre bhäratam äkhyänaà vedärthair upabåàhitam ||

iti skände ([Link]) mätsye (53.70) ca tayor vyäsa-kåtatväbhidhänäd iti cet, taträha—
itihäseti | kåtvä satyavaté-sutaç cakre ity atra täni prakaöayya tat prakaöayämbabhüvety
evärthaù | anyathä çruti-mukhyärtha-vyäkopäpattiù |

kià ca, yad brähmaëänétihäsa-puräëänéti brahma-yajïe vedädhyayane viniyogäc ca tayor


vedatvam | püraëät puräëam iti veda-pürakatvän niruktiù | na hi nyünasya svarëa-kaìkaëasya
trapuëä pürtir yujyate | evam abhipretyoktaà skände ([Link]) —

yo veda caturo vedän säìgopaniñado dvijaù |


puräëaà naiva jänäti na tu sa syäd vicakñaëaù || iti ||1||

märkaëòeyädi-saàjïä tu käöhakädi-vad iñyatäm ||2||

nanu vedaç cet tad-bhägas tarhy anädau tasmin märkaëòeyädi-saàjïä katham ? taträha—
märkaëòeyädéti | märkaëòeyenoccäritaà märkaëòeyam ity evam ädi vidhyeä tad vyutpattiù
käöhakädivan mantavyä ||2||

vede’pi yetihäsädau çüdrasyäpy adhikäritä |


nideçäd ratha-käräder iva jïeyä kvacit tu sä ||3||

|| itétihäsädi-pauruñeyatva-väda-niräso dvitéyä prabhä ||2||

evaà cet tad-bhäge çüdrädhikäraù katham ? taträha—vede’péti | varñäsu rathakäro ’gninädadhéta


iti vidhi-rüpa-veda-nideçäd evädhäna-mätre’pekñitatvät, åbhüëäà tvä devänäà, vratapate
vratenädadhämi (Taittiréya Brähmaëa 1.34) ity ädhänäìga-bhüta-mantra-mätre ca rathakärasya
sudhanväpara-nämnaù saìkara-jäter advijasyädhikäraù, anyathä vidhi-vyäkopäpatteù | na tüttara-
13
(gha) itihäsädir apy evam anädir vedavad bhavet ||

13 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

karmaëi tad upayukte adhyayane vä, tatha tan-nideçäd eva tad-bhäge vede’pi tasyädhikäro, na tu
tad-anyasminn åg-ädäv iti | ädi-padän, niñäda-sthapatià yäjayed [maiträyaëéya-saàhitä, 2.2.4] iti
grähyam | atra niñädäbhinnasya sthaäter yäga-mätre tad-aìga-mantra-mätre cädhikäro na tu tad-
atirikte päöhe, tad-ukte karmaëi veti ||3||

|| iti dvitéyä prabhä vyäkhyätä ||2||

14 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

(3)

tåtéya-prabhä

çrémad-bhägavatasyäñöädaçätiriktatva-väda-niräsaù
nanv åg-ädi-puräëänto vedo nityo’stu kintv adaù |
samprati pracared bhümau çrémad-bhägavatäbhidham |
añöädaçätiriktatväd veda-rüpaà na sambhavet ||1||
evam avedatva-çaìkä-paìke durdhébhir arpite prakñälite kecid vedaà svékurvanto’pi çaivädayo
viñëu-päratamyaika-nirüpake çré-bhägavate vidveñiëaù çaìkante—nanv iti | åg-ädeù
puräëäntasya vedasyoktair hetubhir nityatvaà yat tvayoktaà, tan mayä svékåtam, kintu çuka-
parékñit-saàväditayä bhuvi samprati yat pracarati, tad idaà bhägavataà veda-rüpaà na bhavet |
yad idam añöädaçabhyo’tiriktaà pratéyate ||1||

añöädaçottaraà14 vyäso bhärataà kåtavän prabhuù |


bhäratottaram etat tu cakre bhägavataà muniù |
ity evam ukter etasya näñöädaçasu sambhavaù ||2||

etat upapädayati—añöädaçeti särdhakena | añöädaça-puräëäni kåtvety-ädinä mätsya-skändayor


väkyenäñöädaça-puräëa-präkaöyänantaraà bhärata-präkaöyam uktam | prathama-skandhe tu çré-
vyäsa-närada-saàväde bhärataà prakaöayyäpy aparituñöena vyäsena çré-näradopadeçät sva-
paritoña-karaà çré-bhägavataà çuka-parékñit-saàvädi prakaöayämbabhüvety uktam | kathä tu
tatraiva drañöavyä | tena jïäyate çrémad-bhägavatam etad añöädaçasu näntarbhavati, kintu viñëu-
dharmädivad atiriktam eväto na veda-rüpatvam | añöädaçäntar-bhütaà bhägavataà tv ito’nyad eva
syät, tat tu astu veda-rüpam iti bhävaù ||2||

maivaà lakñaëa-saàkhyäbhyäm idam eva hi tad bhavet ||3||

pariharati—maivam iti | añöädaçäntargatasya çré-bhägavatasya yal lakñaëaà yä ca saìkhyä


mätsyädau kathyate, täbhyäm etac chuka-bhäñitam eva tad-antargataà, nänyad ity arthaù | tatra
mätsye—

yaträdhikåtya gäyatréà varëyate dharma-vistaraù |


våträsura-vadhopetaà tad-bhägavatam iñyate ||
särasvatasya kalpasya madhye ye syur narämaräù |
tad-våttäntodbhavaà loke tad bhägavatam ucyate ||
añöädaça-sahasräëi puräëaà tat prakértitam |

14
(ka) añöädaçäntaram

15 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

likhitvä tac ca yo dadyäd dhema-siàha-samanvitam |


prauñöha-padyäà paurëamäsyäà sa yäti paramäà padam || [53.20-22] iti |

skände ca—

grantho’ñöädaça-sähasro dvädaça-skandha-sammitaù |
hayagréva-brahma-vidyä yatra våtra-vadhas tathä |
gäyatryä ca samärambhas tad vai bhägavataà viduù || iti |

çuka-bhäñitatvaà cäsyoktaà pädme—

ambaréña çuka-proktaà nityaà bhägavataà çåëu |


paöhasva sva-mukhenaiva yadécchasi bhava-kñayam || iti gautamena |15

värähe ca—

parékñitaù çäpa-kathana-prasaìge tattvam uktam |


taträjagmur mahä-bhägä munayaù saàçita-vratäù |
çukaç ca vyäsa-tanayo mahä-bhägavato muniù |
saàhitäà çrävayämäsa räjïe bhägavatéà muniù || ity-ädikaà çré-varäha-devena |

brahmäëòe ca—çuka-väg amåtäbdhéndur iti çré-çeña-devena |

lakñaëena hy asädhäraëa-dharma-vacanena vastu paricéyate, na tu vyutpatti-mätreëa | yathä


säsnädimattvena lakñaëena gauù paricéyate | anyathä bhagavat-proktaà bhagavad-devatäkaà vä
yat kiïcic chästraà bhägavataà syät | gacchatéti vyutpattyä mahiñoñörädiç ca gaur bhavet | tasmäl
lakñaëenaiva vastu pariceyam | yat tu mätsyädy-ukta-lakñaëaà vékñya kenacit sudhiyä kåtam
etad vyäsa-kåtaà tv anyad iti pämaräëäà çaìkäntaraà, tat khalüpari parihariñyämaù ||3||

brahma-çrépati-saàvädo yo’àço’ñöädaça-madhyagaù |
vyäsa-närada-saàvädas tatra yasmät praveçitaù |
ekasyaiva tad etasya çrémad-bhägavatasya tad |
añöädaçäntarvartitvaà paurvottaryaà ca sambhavet ||4||

nanv añöädaça-puräëottaraà bhärataà prakaöitam | bhäratottaraà tu çré-näradopadeçäd


bhägavatam ity etad bruvatä tvayä bhägavata-dvayam abhimatam | tena ca puräëäny ünaviàçatir
uktäni | kià ca, bhäratottarasya tasya lakñaëa-saìkhye mätsyädy-ukte pratéte, bhäratät pürvasya
ke te iti sva-vaktåtvaà prajïändha-preñöhaà prakäçitam iti cet, taträha—brahma-çréti dväbhyäm |

idaà bhagavatä pürvaà brahmaëe näbhi-paìkaje |


sthitäya bhava-bhétäya käruëyät samprakäçitam || [bhä.pu. 12.13.10]

iti dvädaça-skandha-väkyäd avagato brahma-näräyaëa-saàväda-rüpo yo bhägavatasya bhägo


bhäratät pürvam añöädaçasv ävirbhävitas tatränävirbhüto vyäsa-närada-saàväda-rüpas
15
Bhävärtha-dépikä, 1.1.1.

16 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

tasyaiväparo bhägas tatra yasmät praveçitaù | tat tato hetor ekasyaiva tasya tad ubhayaà
sambhavet | bhäga-dvaya-viçiñöasya satas tasya lakñaëa-saìkhye mätsyädäv ukte iti na ko’pi
sandeha-gandho’sti | evam evoktaà prathame sütena—

sa saàhitäà bhägavatéà kåtvänukramya cätma-jam |


çukam adhyäpayäm äsa nivåtti-nirataà muniù || [bhä.pu. 1.7.8] iti |

prathamataù svayaà brahma-çréça-saàväda-rüpaà saìkñepeëa kåtvä paçcän näradopadeçäd


anukramya vistärya cety arthaù | tathä ca tvad-uktaà sarvaà viyat-puñpäyamäëam abhüd ato
mürdhänaà gåhétvä rudihéti | bhäratopakrame’py evam asti—

prathamaà caturviàçati-sahasraà bhärataà kåtam äkhyänair vinä | tatas taiù sahitaà païcäçat
sahasra-rüpaà tad-anantaraà tato’dhikaà tato’py adhikam iti ||4||

vivakñä nästi kälasya sa ced atra vivakñyate |


märkaëòeyägneyayoù syäd bahir-bhävas tadänayoù ||5||

|| iti çrémad-bhägavatasyäñöädaçätiriktatva-väda-niräsas tåtéyä prabhä ||3||

anyäà saìgatim äha—vivakñeti | paurvottaryeëa bhäsamänasya kälasya vivakñä nästi | sa tädåçaù


kälaç ced atretihäsa-puräëa-nirüpaëe vaktum iñyate, tarhy anayoù samprati bhuvi pracarator
märkaëòeyägneyayor añöädaçabhyo bahir-bhävaù syät |

ayam arthaù—bhäratät pürveñv añöädaçasu yad bhägavataà tato’nyad idaà çuka-bhäñitaà yad
bhäratäd uttaram iti cet tava çaìkä, tarhi märkaëòeyädäv api evaà säbhyudeti | tathä hi
märkaëòeyärambhe [1.2; 1.12] —

bhagavan bhäratäkhyänaà vyäsenoktaà mahätmanä |


pürëam asty amalaiù çabdair nänä-çästra-samuccayaiù || ity ädi |

tad idaà bhäratäkhyänaà bahv-arthaà bahu-vistaram |


tattvato jïätu-kämo’haà bhagavaàs tväm upägataù ||

iti ca procya jaimininä kåtaiç caturbhiù praçnaiù puräëa-kathävatäritä | sä ca bhäratottara-


bhävitvaà vinä na saìgateti märkaëòeyasyäñöädaçabhyo bahir bhävaù | evam ägneyärambhe [1.3]
—süta tvaà püjito’smäbhiù särät säraà vadasva naù iti çaunakena påñöaù sütaù | särät särataraà hi
bhagavän viñëur avyaya éçvaraù16 ity ädikam uktvävatärya ca puräëaà tat-tad-vidyä-säraà bruvan
prasaìgäd granthäntar-gétä-säraà pravakñyäméti pratijïäya, daivé hy eñä guëa-mayé ity-ädéni
känicit padyäny avocat | artha-mätroktau yathävat täni na bruyäd ity ägneyasyäpi tebhyaù saù |
tasmät käla-vivakñätra nästéti bhägavatädénäà trayäëäm añöädaçäntarbhävaù siddhaù | itthaà
cetihäsa-puräëäni sarväëy anädi-siddhäny eva, vyäsät teñäà präkaöya-mätram ity uktam na
prasmartavyam ||5||

|| iti tåtéyä prabhä vyäkhyätä ||

16
särät säro hi bhagavän viñëuù sargädikåd vibhuù ||

17 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

(4)

caturthé prabhä

devy-ädi-puräëa-bhägavatva-väda-niräsaç
praëamya ca çiväà17 devéà çarvaà bhägavataà tathä |
puräëaà sampravakñyämi yathoktam åñibhiù purä ||
iti väkyät tu ye devé-puräëaà dveña-saìkuläù |
ücur bhägavataà te hi sva-mauòhyaà pravitanvate ||1||

evaà çuka-parékñit-saàväda-rüpaà çré-bhägavatam añöädaçäntar-gata-mahä-puräëam ity äpädya


tatra çäktaika-kåtäni çaìkäntaräëi niräkartuà pravartate | tathä hi, nanu praëamya cety-ädike devé-
puräëasya prathame padye tatra bhägavata-pada-prayogäd bhagavatyä idaà bhägavatam iti yogäc
ca devé-puräëam eva bhägavatam astu yal-lakñaëädikaà mätsye proktaà, na cedaà bhuvi çuka-
proktatvena pracarad iti cet, taträha—praëamya cety-ädi prakaöärtham ||1||

mätsyädau yad bhägavataà proktaà tac chuka-bhäñitam |


na tad devé-puräëaà syäl lakñaëädi-viparyayät ||2||

teñäà mauòhyaà prapaïcayati—mätsyädäv iti | mätsye skände ca yasya lakñaëaà gäyatré-


samärabdhatvaà kathitaà, yasya saìkhyä cäñöädaça-sahasré varëitä, tad dhi pädmädau çuka-
bhäñitatvenoktaà grähyam, na tu devé-puräëam | tatra mätsyädy-uktayor lakñaëa-saìkhyayor
abhävät | tad-viparétayos tayoù sattväc ca | tasya hi vijaya-trailokyäbhyudaya-çumbha-niçumbha-
mathanäkhya-päda-traya-viçiñöatvaà ca lakñaëam | lakñaà ca tasya saìkhyoktä | lakña-mätreëa
çlokasya vidyä devena bhäñitety-abhyudaya-päda-pürty-adhyäya-stha-väkyät | çuka-parékñit-
saàvädas tu tatra kväpi nästi |

kià cädhyäya-samäptau nibandheñu tad-udähåtau ca devé-puräëa-nämnaiva samäptir udähåtiç ca


dåçyate, na tu bhägavata-nämnety ato devé-puräëaà bhägavataà bruvantaù çuka-bhäñita-tad-
vidveñiëo vimüòhä eva viditäù | etena hema-siàha-samanvitam iti siàha-vähinétvena liìgena
devé-puräëatva-çaìkanaà kñaëa-jévanaà ca nirastam | na khalu tatra tat-tad-vähanopetäni
puräëäni deyäny ucyante | kintu jaladhenv-ädy-upetäny eva | tasmät siàha-çabdena siàhäsanaà
väcyaà pustakädhäratvena tasyäpekñyatväd bhémo bhémasena itivad eka-deçenäpi pürëa-
nämäbhyupagamäc ca | yasya caturñu pädeñu hemnäà siàhäù santéty eke ||2||

tatra bhägavatatvena çarvasyaiva viçeñaëät |


tatheti vyavadhänäc ca puräëaà na viçiñyate ||3||

praëamya cety-ädi-väkyäd devé-puräëe bhägavatatva-bhräntià nirasya tasya väkyasya


västavärthaà darçayati – tatreti | tatra padye bhägavata-çabdasya çarva-viçeñaëatvät tathä-

17
(ga) çubhäm.

18 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

çabdena vyavadhänäc ca puräëaà çré-bhägavatam iti na viçeñaëéyam iti | çarvasya


bhägavatatvaà18 tu—

bhasmoddhülita-dehas tu jaöä-maëòala-maëòitaù |
ahaà dhyäyämi taà viñëuà paramätmänam avyayam |
viñëor ärädhanärthaà me vrata-caryä pitämaha ||

iti gäruòe dvitéyädhyäye (2.12-13) tad-väkyät | na ca bhagavatyä idaà bhägavatam iti väcyam,
strébhyo òhag (Añöädhiyäyé 4.1.120) iti òhakäëo bädhät | tathätve tad-viñayakasya sarvasya
tattväpatteù | tasmäd bhagavat-proktatva-bhagavad-devatäkattvaikatara-rüpävayava-çaktyä
samudäya-çaktyä ca çuka-bhäñita-çästraà väcyaà bodhayann ayaà bhägavata-çabdaù paìkajädi-
çabdavad yoga-rüòho bodhyaù ||3||

yad idaà kälikäkhyaà ca mülaà bhägavataà småtam |


ity ukteù kälikäbhikhyaà yad bhägavatam ücire |
tac ca pramädäd vidveñäc ceti prähur vipaçcitaù ||4||

nanu yad idam ity-ädikät puräëa-däna-prasaìge kälé-puräëa-väkyät kälé-puräëaà bhägavatam astu


yad añöädaçasu gaëyate, na tv etat samprati bhägavatatvena bhuvi pracarad iti kecit kälé-bhaktäù
kalpayanti, tan nirasyäha—yad idam iti särddhakena|

pramädäd iti—mätsye yad bhägavataà lakñaëa-saìkhyäbhyäà varëitaà na tat-kälé-puräëam | tal-


lakñaëa-saìkhyayos taträbhävät | pädmädau çré-bhägavatasya çuka-bhäñitatvaà ca lakñaëaà tat
kälikä-puräëe nästy eva | tataù pramädät çré-bhägavate vidveñät tathä vadanto’timüòhäs te ity
arthaù ||4||

etasyopapuräëatvän mätsyoktatvaà vimüòhatä |


trayodaçatvädy-asiddher laiìgädénäà sumüòhatä ||5||

|| iti devy-ädi-puräëa-bhägavatva-väda-niräsaç caturthé prabhä ||4||

kià ca, mätsye lakñaëa-saìkhyäbhyäà puräëäni lakñayitvä teñäà däna-mähätmyäni coktäni | asya
kälé-puräëasyopapuräëa-madhye gaëitatvän mätsyoktaà çré-bhägavatam idam eveti bruvanto
vimüòhä bhavanti | api ca, tatraiva kälé-puräëe upapuräëäny añöädaçoktäni |

çaivaà yad väyunä proktaà vairiïcaà vaiñëavaà tathä |


yad idaà kälikäkhyaà ca mülaà bhägavataà småtam ||
sauraà ca näradéyaà ca märkaëòeyaà ca vahnijam |
bhaviñyaà brahma-vaivartaà laiìgaà caiva trayodaçam ||
vämanaà kaurmaà mätsyaà ca saptadaçaà ca gäruòam |
skändam añöädaçaà proktaà puräëaà ca na saàçayaù || iti |

yadi ca kälikäkhyaà puräëaà bhägavatam iti sambadhyate, tarhi laiìgädénäà trayodaçatvädy


anupapattir iti | tathä bruvantas te sumüòhä ity arthaù | tasmäd bhägavatäkhyam upapuräëam
18
çåëoti sakaläù prajäù saàharatéti çarvaù | viñëu-sahasra-näma-bhäñye çaìkaraù ||

19 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

idam anyad eva yat saura-puräëe—tato bhägavataà proktaà bhäga-dvaya-samanvitam [9.8] iti
kåtaà lakñaëam |

dadäsi sürya-bhaktäya yas tu bhägavataà dvijäù |


sarva-päpa-vinirmuktaù sarva-roga-vivarjitaù |
jéved varña-çataà sägraà vaivasvataà padam || [9.20-21]

iti yasya däna-phalaà proktam | kaurme ca prathamädhyäye upapuräëa-saìkhyaivam asti |

ädyaà sanatkumäroktaà närasiàhaà tataù param |


tåtéyaà skändam uddiñöaà kumäreëa tu bhäñitam |
caturthaà çiva-dharmäkhyaà säkñän nandéça-bhäñitam |
durväsasoktam äçcaryaà näradéyam ataù param |
käpilaà mänavaà caiva tathaivoçanaseritam |
brahmäëòaà väruëaà cätha kälikähvayam eva ca |
mäheçvaraà tathä sämbaà sauraà sarvärtha-saïcayam |
paräçaroktam aparaà märécaà bhärgavähvayam || iti |

tasmäd etäni çaivädéni puñkara-puräëa-çiva-rahasya-viñëu-dharmottarädivad upapuräëäny eva |


teñüktaà bhägavatam anyad eva yad vyudäsäya çrédhara-svämibhiù çaìkitaà bhägavataà
nämänyad iti na çaìkanéyam ||5||

|| iti caturthé prabhä vyäkhyätä ||

20 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

(5)

païcamé prabhä

çré-bhägavatäprämäëyatva-väda-niräsaù
çaìkä-paìka-viliptatväd aprämäëyaà yadéñyate |
vedädau cira-çaìkästi tasyäpi ca tad iñyatäm ||1||

nanu çrédhara-svämibhiù çaìkitatväd idaà sampracarad bhägavatam apramäëaà, na hi béjam


antarä çaìkodbhavati iti cet, taträha—çaìketi | tat-parihäro vedädäv iti | saugatair vedasya muni-
bhaëòädi-kåtatvam äçaìkyate | säìkhyaiç ca måd abravéd äpo’bruvann ity ädi-darçanäd
anäptatvaà tasya çaìkitam | jaimininä käöhakädi-saàjïä-darçanät tasya pauruñeyatvaà çaìkitam |
äcära-mädhave’pi småténäm aprämäëyaà çaìkitam | tathä veda-väcyeçasya kälasya ca säìkhyair
abhävaù samarthyate | nirguëaù paramätmeti kevalädvaitibhir upapädyate | säìkhyair eva veda-
väcyasya jyotiñöomäder hiàsä-doñeëänanuñöheyatvam ucyate | na caitävatä vedädénäm
aprämäëyädikaà syät, tad-aprämäëyädeù parihåtatvät | çaìkitaà vastu prakñälita-çaìkaà sat sthüëä-
nikhäta-nyäyena däròhyam äsédatéti na çäìkä-mätreëäprämäëyam | abädhitä khalu çaìkä
prämäëyam apanayati, na tu bädhitäpéti |

nanu märkaëòeyädau çaìkä-virahät tat-pramäëam eva | atra sampracarati çré-bhägavate çaìkä-


sattväd aprämäëyam ucyate iti cen, maivaà bhramitavyam | märkaëòeyädau tat-tat-kathä-
pradhänatattv tasmin durdhiyäà balavad-vidveñäbhävän na çaìkodayaù | çré-bhägavate tv asmin
çré-kåñëaika-bhakti-pratipädake tad-itara-dharma-niräsake teñäà balavad-vidveñät tad-dhetukä
çaìkä syäd eveti yat kiïcid etat | çaìkä-mätreëäprämäëye veda-kalpa-tarau kuöhäras tvayä
nikñiptyatäm ||1||

çrauta-karma-parityägän nibandheñv anudähåteù |


apramäëam idaà veda-viruddhaà pratibhäti naù ||2||
nanu kurvann eveha karmäëi jijéviñec chataà samäù (Éçopaniñad 2)| ahar-ahaù sandhyäm
upäséta | yävaj jévam agnihotraà juhoti | vérahä vä eña devänäà yo’gnim udväsayate ity ädi
çrutibhir yeñäà yävaj jévaà kartavyatoktä | yeñäà tyäge vérahä véra-ghätaù pratyaväyaù çrävitas
teñäà varëäçrama-karmaëäà bhägavatena tyägäbhidhänät tasya veda-viruddhatvam | yad uktaà
prathame—

tyaktvä sva-dharmaà caraëämbujaà harer


bhajann apakvo’tha patet tato yadi |
yatra kva väbhadram abhüd amuñya kià
ko värtha äpto’bhajatäà sva-dharmataù || [bhä.pu. 1.5.17] iti |

ekädaçe ca—

äjïäyaivaà guëän doñän mayädiñöän api svakän |

21 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

dharmän santyajya yaù sarvän mäà bhajeta sa tu sattamaù || [bhä.pu. 11.11.32] iti |

evam anekatra ca tatra karma-tyägaù paöhyate | präcéneñu nibandheñv etad vacasäm


anudäharaëäc ca veda-viruddhaà çré-bhägavataà pramäëaà neti ||2||

maivaà karma-parityägo vedenäpy adhikäriëäm |


darçyate bhäratenäpi kià müòha na hi paçyasi ||3||

pariharati—maivam iti |

etad dha sma vai tad-vidväàsaù ähur åñayaù kävañeyäù kim-arthä vayam
adhyeñyämahe, kim-arthä vayaà yakñyämahe (Aitareyäraëyaka 3.6)
etad dha sma vai tat pürve vidväàso’gnihotraà na juhaväïcakrire || (Kauñétaki
Upaniñad 2.4)

etaà vai tam ätmänaà viditvä brähmaëäù putraiñaëäyäç ca vittaiñaëäyäç ca


lokaiñaëäyäç ca vyutthäyätha bhikñäcaryaà caranti || [bå.ä.u. 3.5.1]

na karmaëä na prajayä dhanena tyägenaike amåtatvam änaçuù || [ma.nä.u.


9.5]

ity-ädyä çrutiù pärivräjyädhikäre sati nitya-naimittika-karmaëäà tyägaà darçayati | evaà


bhärate’pi mokña-dharme pitä-putra-saàvädädiñu nivåttir upadiñöä pravåttis tyäjiteti sükñmädiñu
nirüpitam | tathä çuddha-bhakty-adhikäre sati karma tyäjayatä kim aparäddhaà çré-bhägavateneti
mauòhyäd eva te tathä bhaëitir iti jïätam ||3||

Saàvatsara-pradépädiñv ärña-väkyeñu vittamaiù |


väkyäny asya nibandheñu likhitäni purätanaiù ||
öékäç cäsya kåtäù sadbhir bahavo veda-vid-varaiù |
yasmän na vékñase tattvaà divändhaù parikértyase ||4||

|| iti çré-bhägavatäprämäëyatva-väda-niräsaù païcamé prabhä ||5||

präcéna-nibandheñv etad-vacanäbhäväd anärñatvaà yad uktaà tat pariharati—Saàvatsareti


dvayena prakaöärtham | präcéna-gauòa-kåte Saàvatsara-pradépa-nämni smärta-nibandhe gåhe
bhägavatäbhäve skända-vacanair doñaà pradarçya kali-doñataù pävitryäya katicic chré-
bhägavata-vacanäni lekhyänéti pratijïäya bahüni tad-väkyäni tatra likhitäni | çré-madhva-muninä
cätipräcä tad-väkyäni sva-bhäñye dhåtäni | hemädriëä ca präcä kali-dharma-nirëaye, kalià
sabhäjayanty äryäù [bhä.pu. 11.5.36] ity-ädéni tad vacäàsy udähåtäni | vopadevena ca muktä-
phala-hari-léläkhyau nibandhau paramahaàsa-priyäkhyä öékä cäsya kåtäù | sac-carita-
mémäàsäkhye smärta-nibandhe tat-karträ vidyänidhi-bhaööäcäryeëa ca, devarñi-bhütäpta-
[bhä.pu. 11.5.41] ity-ädéni tad-vacäàsy upättäni | lakñmédhareëa bhagavan-näma-kaumudyäm
ananta-devena mathurä-tértha-prakäçe, väcaspatinä bhakti-prakäçe, madhusüdanena ca bhakti-
rasäyane tad-vacanäni upanyastäni | viñëu-puré-nämnä yatéçena tad-väkyair eva bhakti-
ratnävalé-nibandho vyadhäyi | tathäpyaya-dékñitena çiva-tattva-viveke, karëau pidhäya niriyät

22 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

[bhä.pu. 4.4.17] ity-ädikaà tad-väkyam alekhi | nirëaya-sindhau ca vämana-jayanté-nirëaye,


çroëäyäà çravaëa-dvädaçyäm [bhä.pu. 8.18.5] ity ädi-tad-väkyaà pramäëitam | bhaööoji-
dékñitena ca caturviàçati-mata-vyäkhyäyäà tarpaëottare püjä-nirëaye, mürtyäbhimatayätmanaù
[bhä.pu. 11.3.48] ity ädi tad-väkyam alekhi | bhagavad-bhäskareëa çräddha-mayükhe, na dadyäd
ämiñaà çräddhe [bhä.pu. 7.15.7] ity ädikam ämiña-niñedhakam udähåtam | evaà
dinakaroddyotädiñv etad väkyäni uktäni drañöavyäni19 | öékä cäsya citsukhé-vijayadhvajé-
vidvatkämadhenu-sambandhokti-tattvadépikä-çukahådayä-sudarçané-munibhävaprakäçikä-
bhävärthadépikädyäù präcénäù | arväcénäç ca bahvyaù santi | etaiù sarva-vidvad-varaiù çata-
saìkhyäkair mahadbhir abhyarcitaà çrémad-bhägavatam asvékurvann ajïaù kuëòajo’si vijïätaù |
mädhava-sarasvaté-nämänaà yatià prati çrémad-bhägavata-m anärñaà bruvan kaçcit paëòitais
tena yatinä ca järajo’yam ity uktaiù paëòitaiù sa golaka20 eva niçcita iti käçyäà prasiddhiù ||4||

|| iti païcamé prabhä vyäkhyätä ||

19
Vide. Catalogus Catalogorum. dinakaroddyota-dharma-çästra. Commenced by Dinakara and finished by his son
Vishweshwar. Its parts are äcäroddyota, pürtoddyota, pratiñöhoddyota, präyaçcittoddyota, vratoddyota,
çudroddyota and saàskäroddyota.
20
måte bhartari järajaù santänaù golaka iti baëyate.

23 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

(6)

ñañöhé prabhä

çrémad-bhägavatänarñatva-väda-niräsaù
mätsyädau lakñaëädéni vilokyämita-buddhikaù |
vopadevaç cakäraitad vyäsa-nämnä dvijarñabhaù ||
etac ca dåòha-bandhatvät pada-lälityatas tathä |
ye’numinvanti te müòhä niçcitä väma-märgiëaù ||1||

etasmäd veda-särät sarva-mänyät bhägavatäd bhétä vämopäsakä räjïas trastäç cauräù parasvam
iva vidhaväù sva-garbham iva nija-dharmaà gopayanto vidveñäd evaà kalpayanti | mätsya-
skända-pädmädibhyo bhägavatasya lakñaëädéni jïätvätisükñma-mahä-buddhir vopadevaù
samprati pracarad idaà çrémad-bhägavataà vyäsa-nämnä nibabandha | vyäsa-kåtaà tv anyat |
etasya vyäsa-kåtatve gäòha-bandhaù pada-lälityaà ca na syän na hi pädmädiñu vyäsa-kåteñu
çrémad-bhägavatavad gäòha-bandhädikam asti, tasmän navénam etad iti tän niräkartuà tad-
bhäñaëaà tävad äha—mätsyädäv iti | prakaöärtham ||1||

sumahän dåòha-bandhas tu chändogyädiñu dåçyate |


vaiñëave pada-lälityaà dåòha-bandhaç ca vartate ||
asti sundara-käëòe’pi pada-lälitya-çälitä |
katham eñäà navénatvaà durbuddhe na hi bhäñase ||2||

dåòha-bandhädi-sattvena navénatvaà tävad vyabhicärayati—sumahän iti dväbhyäm |


chändogyädiñv ity ädi-padädaitareyädi grähyam | vaiñëave çré-viñëu-puräëe präyeëeti bodhyam |
evam agre’pi | evaà çré-gétäsu cobhayaà dåñöam | sphuöärtham anyat | tathä ca chändogyädivat
svataù-siddhaà çrémad-bhägavatasya dåòha-bandhädikam iti naitävatä tvac-chaìkä-viñayateti
bhävaù | kià ca, anyanämnä grantho dhanalobhät säkñän maitryä vä dåñöaù | tad ubhayaà ca
vyäsät tasya näsöiti na tan-nämnä tan-nirmitiù | api ca, sva-väkyäny ärñäëy uktvä lokän vaïcayan
mithyä-bhäñé svam äptatvät pätayet päpaà ca mahad äpnuyäd iti nedåk tädåçasya karma ||2||

vopadeva-kåtatve’tra vopadeva-purä-bhavaiù |
kathaà öékäù kåtäù saàsyur hanumac-citsukhädibhiù ||3||

vopadeva-kåtatvaà sarvathä nästéty äha—vopadeveti | yady etad bhägavataà vopadevena


vyaracéty ucyate, tarhi tasmät pürvaà jätair hanumad-ädibhis tasmin kåtäù öékäù kathaà
sambhaveyuù ? hanumän çré-räma-pärñadaç citsukhaç cäcäryaù çrémad-bhägavataà vyäcakhyau
| çré-madhva-muniù sva-bhäñye tad-väkyäny udäjahära | sa eva çré-bhägavata-tätparyaà ca
kåtavän | tätparyasyäpi prabodhiné öékästi | çrémad-bhägavata-mätra-varëite måd-bhakñaëa-
vastra-haraëe çré-govindäñöake varëayan çaìkaräcäryo’pi tad vyäkhyätavän eva | çré-madhva-
çaìkarau hi sama-kälau prasiddhau | çaìkaräcärya-samayäd uttare vatsara-çata-dvaye vyatéte

24 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

vopadevo’bhüd iti çré-rämäçramädibhir likhitam | yadaite hanumad-ädayas tasya vyäkhyänädi


cakrus tadä vopadevasya janmäpi näbhüd iti tasya tat-kartåtvaà kathayan bhränta-dhér eva ||3||

yänyä çaìkärpyate päpaiù säpy etenaiva naçyati ||4||

|| iti çrémad-bhägavatänarñatva-väda-niräsaù ñañöhé prabhä ||6||

yeti | vopadeväd atipürvais tair asya çrémad-bhägavatasya vyäkhyätatvän nedaà


tebhyo’rväcénena tena kåtam iti pratipädanena päpais tair väma-märgibhiù kåtänyäpi çaìkä
vinañöety arthaù | tathä hi—mätsyädy-uktaà lakñaëädikaà vékñya vopadevena kåtam idaà
çrémad-bhägavatam iti dåòha-bandhäd itaù pratéyate | tad-ukta-lakñaëädy-upetaà
märkaëòeyädivac chithila-bandhaà çré-vyäsa-kåtaà tat tv anyad eveti çaìkä tucchä |
ito’nyasyänupalabdheù | yadi syät tarhy upalabhyeta märkaëòeyädivad iti yogyänupalabdhyä
ito’nyasya nivåttäv idam eva samprati pracarat çré-vyäsa-kåtaà çrémad-bhägavatam
añöädaçäntar-gataà prasiddham | kià ca, evaà märkaëòeyädikam api mätsyädy-ukta-lakñaëädi-
dåñöyä kenacit sumedhasä kåtam iti tvayä çakyaà vaktuà durmukhena | tathä ca puräëa-mätraà
vyäpäditam iti mä gä viduñäm äptänäà häsa-pätratäm iti ||6||

|| iti ñañöhé prabhä vyäkhyätä ||6||

25 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

(7)

saptamé prabhä

pakña-çikhi-guëa-väda-niräsaù
nanv astv etad bhägavataà veda-rüpaà tvayoditam |
kintv adhyäya-trayaà tv asminn aghäsura-vadhädikam |
brahmaëo moha-kathanäd vivartasya ca varëanät |
saìgateù paridåñöatväd bälya-paugaëòa-lélayoù |
sücane’nuktitaç cäpi prakñiptam iva bhäti me ||1||
atra kecid evam ähuù—nanv ity ädi | etac chuka-bhäñitam eva çrémad-bhägavatam, kià tv asya
daçama-skandhéyam aghäsura-vadhädi-rüpakam adhyäya-trayaà prakñiptaà bhavati tatra
brahma-mohasya vivartasya ca varëanät | agha-vimokñaà sakhibhiù saha saàpåktäà bhuktià ca
vékñya tad-éçvaratve sandihäno brahmä mohaà präpeti tatra varëitam | tasya mohas tu na
sambhavati | bhavän kalpa-vikalpeñu na vimuhyati karhicit [bhä.pu. 2.9.36] iti taà prati
bhagavad-varät |

na bhäraté me’ìga måñopalakñyate


na vai kvacin me manaso måñä gatiù |
na me håñékäëi patanty asat-pathe
yan me hådautkaëöhyavatä dhåto hariù || [bhä.pu. 2.6.33] iti tad-väkyäc ca |

ätmänam evätmatayä’vijänatäà [bhä.pu. 10.14.25] ity ädau rajju-sarpa-nyäyena prapaïcasya


brahma-vivartatvaà tatra varëitam | tad-vädaç ca vaiñëava-siddhänta-virodhé |

evaà vihäraiù kaumäraiù kaumäraà jahatur vraje


niläyanaiù setu-bandhair markaöotplavanädibhiù || [bhä.pu. 10.11.59]

ity ekädaçänta-padyena kaumäréà léläà samäpya païcadaçädau, tataç ca paugaëòa-vayaù çritau


vraje babhüvatus tau paçupäla-sammatau [bhä.pu. 10.15.1] ity ädinä paugaëòa-lélä varëitä | evam
ubhayor lélayoù saìgater darçanäd ante çrémad-bhägavatärtha-sücane tad-adhyäyärthänukteç ca
tat prakñiptam iva me bhäti ||1||

maivaà vädér mahäbuddhe brahma-mohas tåtéyake |


ekädaçe vivartoktir vairägya-pratipädikä ||2||

pariharati—maivam ity ädinä | bhavän kalpeti yo varo bhagavatä brahmaëe dattaù, sa kila
kalpeñu ye vikalpäù sargäs teñu vaiñamyädi-doñeëa bhavän na vimuhyatéty arthako, na tu man-
mäyayäpi na muhyatéty arthakaç ca | tathä çré-bala-çivayos tad-abhyadhikayor api moha-
darçanät | ataù karhicid apéti noktam | evaà ca na bhäratéty-ädi ca vyäkhyätam | anyathä tåtéye,
éçvaratväbhimäna-parihära-phalakaà sarasvatyä tan-moha-varëanaà, chäyä pratyähvayäbhäsä
(Bhä. Pu. 11.28.5) ity ekädaçe vivarta-varëanaà ca prakñiptaà syät |

26 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

nanu bhavatäà vivarta-varëane kä saìgatiù ? taträha—vairägyeti | aviñaye bhramäsambhaväd


eveti bhävaù ||2||

yat samäpyäpi kaumäréà léläà täà småti-gäà muniù |


apürväà prärthitäà präkhyat tena kiïcin na düñaëam ||3||

nanv evam ity ädinaikädaçäntima-padyena tataç cety-ädinä païcadaçädima-padyena ca lélayoù


saìgati-läbhäd antarälikam adhyäya-trayaà prakñiptam ity äçaìkä baléyaséti cet, taträha—yd iti |
täà kaumärém eväghäsura-vadhädikäm | apürväà pürvam anuktäm äçcaryäà cety arthaù |
prärthitäà parékñitä väïchitäm | småti-gäà smaraëa-patham ärüòhäm | etad uktam bhavati—na
cäghäsura-vadhädyä léläträsaìgatä | kaumära-lélänantaratvät, paugaëòa-lélänukteç ca | na ca
punar uktatväd asaìgatä, präg-anukteù | na ca samäpyäpi tad-uktiù çaìkä-hetuù | çrotå-preñöhäyä
viciträyäù småtim ärüòhäyäs tasyäù kathane samäpyokti-doña-vyudäsät | çrotå-preñöhatvaà,
tvayänyad api kåñëasya tokäcaritam adbhutam [bhä.pu. 10.7.3] ity ädi tad-ukteù ||3||

gopé-gétädiñu spañöam agha-saàhåtir21 ékñyate |


äcärädi-kathänäà ca tathätve kñiptatä bhavet |
tasmäd atra syur adhyäyäù païcatriàçac-chata-trayam ||4||

iti adhyaya-traya-prakñiptatva-väda-niräsaù saptamé prabhä 22 ||7||

nanu dvädaça-skandhe çrémad-bhägavatärthänukramaëikäyäm etasyä léläyä asücanäd idaà


trayaà prakñiptaà syät ? taträha—gopéti | gopé-géte tävad viña-jaläpyayäd vyäla-räkñasät
[bhä.pu. 10.31.3] iti vyäla-räkñaso hy aghäsura eva nirdiñöaù | yan na vrajanty agha-bhido
racanänuvädäc chåëvanti ye’nya-viñayäù kukathä mati-ghnéù [bhä.pu. 3.15.23] iti
tåtéye’ghabhid iti tad-vadha-carita-nimittakaà çré-bhagavato nämoktam | brahmäëòe pädmottara-
khaëòe ceyaà lélä prasiddhä | sarpa-laya-caturmukhäkhye ca lélä-sthäne khyäte | tasmän naitat
trayaà prakñiptaà çakyaà vaktum | bhavad-anyaiù sarvaiù öékäkådbhir mülatvena vyäkhyätatväc
ceti | athäntime’sücana-mätreëa pürvoktänäà prakñiptatve saìgate saptamaikädaça-sthitänäà
varëäçramäcära-nimijäyanteyakathänäm asücanät prakñiptatäpattir mahän doñaù syät | evam
anyäsäà cäsücanaà mågyam | mahäbuddhe iti sopahäsaà sambodhanam | asädhäraëaà çré-
bhagavad-aiçvarya-vraja-tad-bhakta-mahima-nirbharaà ca nirüpayat prakñiptaà tad bruvan na
vicäritäbhidhäyé bhavän iti | vallabhäcäryo’pi sva-kåte puruñottama-sahasra-nämny etad-
adhyäya-trayärthair nämäni nibabandheti drañöavyam |
tasmäd ity agüòhärtham |

yat tu dvätriàçat triçataà ca yasya vilasac chäkhä iti svämibhir adhyäya-trayam ünitaà tad idam
eveti vadanti tad bhräntam eva na tan-mataà | na ca tat trayam anyatra kuträpi khaëòayitavyaà
sarvaträdhyäya-saìkhyä-çloka-sahita-taö-öékä-sad-bhävät tad-arthatve dvätriàçat triçatéty äpatteç

21
(gha) tat-tat-saàhåtir
22
See footnote 1.

27 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

ca | tasmäd dvätriàçac ca trayaç ca çatäni ceti dvandvaikyam eva tair abhimatam | bahutvaà ca
kapiïjalälambhana-nyäyena tritve paryavasyati23 | anyathänavasthänät ||4||24

|| iti saptamé prabhä vyäkhyätä ||

23
kapiïjaleñu tritvädyä aicchikäs tritvam eva vä |
ädyo bahutva-sämyän na tritvenaiva kåtatvataù || iti nyäya-mäla-vistare ||
24
(ga), (ja) na cäghäsura-muktià siddhänta-viruddhatvät tad ärñam iti çré-kåñëa-märiteñu sarveñu dåñöatvät

28 | P a g e
SIDDHÄNTA-DARPAËAÙ

upasaàhäraù

karéndre bhräjamäne’pi stüyamäne supüruñaiù |


bukkanti särameyäç cet kä kñatis tasya jäyate ||1||

evaà durdhébhir arpitän çaìkäpaìkänapanéya vedaà tat-säraà çrémad-bhägavataà ca utkarñayati—


karéndra iti | särameyäù çvänaù bukkanti bhañaëaà kurvanti | bukk kukkura-bhañaëe |
sphuöärtham anyat ||1||

vede bhägavate cästi sandeho na hi kaçcana |


tathäpi tad-rucénäà syät saukhyäyaiña25 mama çramaù ||2||

sva-çramasya säphalyam äha—veda iti | tad-rucénäà vede çrémad-bhägavate ca prétimatäm


atroktäni yukti-pramäëäni aviduñäà durmukha-vibhäñäbhiù khidyamänänäm ity arthaù ||2||

nibaddho yuktibhiù präcäà çré-nätha-preraëodbhavaù |


çré-nätha-sevinäà bhüyät prétyai siddhänta-darpaëaù ||3||

pravartakaà prakäçayan granthasya sva-kapola-kalpitatvaà niräkaroti—nibaddha iti | çrénäthena


çré-viñëunä | pakñe çrénäthena viprarñiëä sva-mitreëa parama-bhägavatena yat preraëaà
pravartanaà tasmäd udbhavaù präkaöyaà yasya saù | sphuöam anyat ||3||

sad-yukti-bhüñaëa-vräte vidyäbhüñaëa-nirmite |
siddhänta-darpaëe väïchä satäm astu mud-arpaëe ||4||

|| iti çré-balabhadra-vidyäbhüñaëa-kåta-siddhänta-darpaëo granthaù samäptaù ||

granthasya sad-väïchanéyatvaà vadan sva-näma grantha-kåt prakäçayati—sad iti | mud-arpaëe


harña-präpake |

öippaëé nanda-miçreëa nanda-sünu-niñeviëä |


siddhänta-darpaëe’käri häriëy astu satäm iyam |

| iti çré-siddhänta-darpaëa-öippaëé samäptä ||

25
(gha) surakñäya

29 | P a g e

Common questions

Powered by AI

The text substantiates the necessity for Ishvara's physical form by drawing a parallel to the human experience of creation, where bodily presence facilitates activity. It argues that just as crafts require human physical instruments for their execution, Ishvara's creative acts are completed through a divine form—though transcendent and acintya or inconceivable. Furthermore, this form conforms to and is efficient in executing will and action in creation, similar to how human efforts necessitate tools. This divine form, while physical, carries a unique attribute of being beyond mundane perception limitations, described as possessing unimaginable capability and reach, thus allowing simultaneous engagement in multiple creative and sustaining activities .

The text argues for the eternality of the Vedas by suggesting that the Vedas, though expressed in words, are manifestations of the eternal breath of Ishvara (God) and thus not products of human intellect, which are subject to decay. The Vedas' authority is maintained as they originate from a flawless, omniscient source, rendering them devoid of temporal and accidental errors typical of human compositions. The analogy of Vedas to the natural, abiding essence of space in terms of sound is used to reinforce their uncreated nature and sustain their eternal status .

The analogy used to describe divine omnipresence alongside positional action in Ishvara is akin to the pervasive nature of qualities across various manifestations. For instance, space is omnipresent yet distinct in how it participates in different contexts. Similarly, Ishvara, while pervasively present and sustaining creation, simultaneously embodies specific roles or actions such as creator or sustainer in particular locations or during certain events. This dual role showcases his acintya-shakti, or inconceivable power, allowing Ishvara to be universally present and also specifically active without contradiction, akin to the existence of species characteristics residing individually yet conceptually affecting all entities in that class .

The reasoning against considering the Vedas as human-made lies in the assertion that they are apaurusheya, meaning not authored by any human being. This is supported by the argument that the Vedas were recited by sages but originated from the divine source of Ishvara. The idea is that due to their divine origin, untouched by human qualities of error, intentional distortion, or incompleteness, they hold a unique status and veracity that human scriptures cannot claim. The text further dismisses the idea of human authorship by offering that any perceived human involvement is merely a transmission of an eternally existing entity, akin to seeing the sun rise despite its constant presence .

The text refutes the idea that the Śrīmad-Bhāgavatam is a separate composition by asserting its inclusion within the eighteen Purāṇas and maintaining its continuity with Vyasa's works. It reasons against the claims of it being a novel creation of Vyasa by highlighting that the Bhāgavatam's qualities of textual beauty and cohesion, which are often cited as indicators of later authorship, actually parallel those found in established ancient scriptures. The text asserts that accusations of its novelty fail to consider the deeper traditional attestations and accepted lineage from Vedic texts it holds, indicating its integral part in the Purāṇic canon .

The text highlights that while inference and logic are important tools for understanding and debate, they cannot override the authority and completeness of scripture in religious truths. It suggests that logical systems and arguments should work to illuminate and unfold the depths of scripts rather than replace them. Direct scriptural authority asserts the ultimate truths which inference can support but not contradict, given the symbolic and extensive nature of divine expressions that only scriptural interpretation authentically captures. Understanding is framed as working harmoniously between reason and revealed texts, where logic scaffolds a deeper appreciation rather than supplanting divine directives .

The concepts of Ishvara's attributes and Vedic authority interconnect in the text through the portrayal of Ishvara as an eternal, omniscient, and flawless being whose inherent qualities ensure the Vedas' credibility and perpetuity. Ishvara has knowledge, will, and capability as his inherent attributes, and these reflect on the Vedic scriptures, conferring upon them a level of ultimate authority and accuracy. As Ishvara is free of error and is eternal, so too, the Vedas, emanating from him, inherit these qualities, establishing their supreme and unchallengeable nature in matters of spiritual and moral truths .

The philosophical stance presented in the text is that Ishvara is eternal, distinct from transient beings that appear due to creative causes. Ishvara's eternality is established through logical deduction from his nature as the original source, creator of the universe, and free from causation. This transcendent position ensures his divine qualities such as omniscience, omnipotence, and unhindered will are perpetual. The argument extends to state that in the absence of temporality in Ishvara, any perceived finite attributes are accommodations from human perspective, while the true essence remains unconditioned and irremovable from its timeless root, reinforcing the doctrine of divine constancy .

The claim that teachings of deities like Buddha can equate to the Vedas is refuted in the text on the grounds that Vedic texts are divine in origin, devoid of error and intention, unlike teachings which, though profound, show human-like characteristics of changeability and temporality. The text argues that while celebrated figures like Buddha may have divine affiliations, their teachings do not originate from the same faultless perpetuity and authoritative command as the Vedas, which are directly the will of an eternally knowledgeable Ishvara. The inherent divinity and unassailable accuracy of Vedic texts provide a standing that is not attributed to other spiritual frameworks, illustrating a distinguishing level of reverence and reliability .

Vishnu is considered the ultimate cause without a cause because he is the root of all existences and is depicted as self-existent. The argument put forth is that while Brahma and other deities may have caused various creations, Vishnu is cited as the origin even for these deities, highlighting his position at a more fundamental level of causation. This conception is reflected in passages where Vishnu is described as the ultimate foundation for deities like Brahma, and it is asserted that there is no prior cause for him .

You might also like