Abrégé d'analyse mathématique en Pulaar
Abrégé d'analyse mathématique en Pulaar
1 Naatirde 19
1.1 Silo hiisiwo : faandaare, ka ir¡e . . . . . . . . . . . 19
1.2 Yeruuji ju i e nafooje mumen . . . . . . . . . . . 21
1.2.1 Heewpayi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
1.2.2 Jowi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
1.2.3 Jowti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23
1.3 Hol ko deftere ndee loowi? . . . . . . . . . . . . . . 24
2 Kelmeendi e Tonngir¡e 27
2.1 Kelmeendi (Terminologie) . . . . . . . . . . . . . . 28
2.2 Tonngir¡e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36
3 Rewriwal e kuu e 39
3.1 Rewriwal . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40
3.2 Miijanteeri kuu e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43
3.3 Ju i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58
15
4 Pote e ur ure 61
5 Ju i 67
5.1 Yeruuji gadani . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67
5.2 To e teskin¡e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 74
5.3 Joor¡e e jokkolingol . . . . . . . . . . . . . . . . . 75
5.4 Caltal . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78
5.5 Jowol sewliwol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93
5.6 Ki al Riemann . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 101
5.7 Jowtol Neper (sewliwol) . . . . . . . . . . . . . . . 118
6 Dogge 123
6.1 Dogge limoreeje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 123
7 Callaleeje 143
7.1 Callaleeje limeweeje . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143
7.1.1 Koolkisi ¯eewndor¡i sewlo sallaleere . . . . 150
7.2 Callaleeje payan¡eweeje . . . . . . . . . . . . . . . 153
7.2.1 Laabi kiisor¡i wudduwol joofgol . . . . . . . 155
7.3 Callaleeje ju i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 158
7.3.1 Dogge ju i . . . . . . . . . . . . . . . . . . 158
7.3.2 Callaleeje ju i . . . . . . . . . . . . . . . . 160
7.4 Callaleeje Fourier . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 163
8 Ki al Lebesgue 167
8.1 Ju i etotoo¡i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 167
8.2 etirgal . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 170
8.3 Ki al Lebesgue . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 174
8.3.1 Dallinaa¡e diiñor¡e . . . . . . . . . . . . . 177
8.3.2 Ju i ganndiniraa¡i ki e . . . . . . . . . . 178
8.3.3 Boowe Lebesgue, L p . . . . . . . . . . . . . 180
8.3.4 etir¡e jokkoline pawtarol . . . . . . . . . 183
8.3.5 Dallinaande Fubini . . . . . . . . . . . . . . 185
Damal 1
Naatirde
1.1 Silo hiisiwo : faandaare, ka ir¡e
Silo hiisiwo wonaa tan lowre e nder hiisa, kono ko ngo ngesa
yaajmba loowmba lowe limtin¡e. E¡en mbaawi limtude : Silo
yu iwo, silo limeewo, silo hasriwo, hiisa wayliwa; ngam tan nokkude
heen jeyaa¡e e ur¡e darjude ¡ee. E¡en mbaawi laa ndaade hol
to nguu ngalu fof iwri, hol ko saabii ndee heewandere. Ko adii
fof, silo, caggal nde Newton e Leibniz mba¡i jiytule pattamlame
mumen nder temre 17-18 ere, he ii kaalki mum hiisiwi ngar-
duki e ¡emngal jumtungal. Gila sahaaji ganniwi, hiisiwee e ina
mba¡dannoo e gaggaaji siliwi; en njuutninooma e gagga jiytu-
gol wertallo mbe¡u, nder deftere men "Gannde Hiisiwe" (damal
Nok etiwal). En nji'iino hol feere yumtunde nde Archimede naat-
tinnoo ngam adoraade ngoon wertallo bertalle cawdare cu aa¡e.
19
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 1. NAATIRDE
20
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 1.2. YERUUJI JUI E NAFOOJE MUMEN
1.2.1 Heewpayi
1.2.2 Jowi
j ( w ) = aw .
4 Ganndiwal = (science, science)
5 Heewpayol = (polynôme, polynomial)
6 Ju ol = (fonction, function)
7 Semmbe yiiteewo = (force électrique, electric force)
21
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 1. NAATIRDE
j′ = κ j.
j (t ) = j (0)at tawa a = eκ .
Hawra e ju ol jowol.
8 Waylotoonde = (variable, variable or argument)
9 Fiyaaku sewliiwu = (phénomène naturel, natural phenomenon)
22
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 1.2. YERUUJI JUI E NAFOOJE MUMEN
∆K (t )
= λ K (t ).
∆t
um noon tiindata en ko to ju ol jowol gonowol roore
potal ngal.
1.2.3 Jowti
23
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 1. NAATIRDE
24
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 1.3. HOL KO DEFTERE NDEE LOOWI?
25
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 1. NAATIRDE
26
27
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 2. KELMEENDI E TONNGIRE
Damal 2
Kelmeendi e Tonngir¡e
2.1 Kelmeendi (Terminologie, Terminology)
Pulaar Français English
aa¯o gravitation gravitation
adal approximation approximation
amtal développement expansion
etal norme norm
etirgal mesure measure
ur ural inégalité inequality
esa-joofgol semi-convergence semi-convergence
i¡indirki dualité duality
owol méthode method
Ñisre masse mass
Ñoggal formule formula
akkawol ellipse ellipse
eewal observation observation
28
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 2.1. KELMEENDI (TERMINOLOGIE)
u eeri stimulus stimulus
Alaa-fuunti faux négatif false negative
Anndinoore dénition denition
Artere fréquence frequency
Ba¡te conséquence consequence
Baasal diérence ensembliste dierence of sets
Baasondiral diérence symétrique symmetric dierence
Boowal etiwal espace normé normed space
Boowal jolliwal espace métrique metric space
Boowal joopiwal espace vectoriel vector space
Boowal nokkiwiwal espace topologique topological space
Boreliwal Borelien Borel set
Cakkol prémisse premise
Caltal dérivée derivative
Caltal ¡immal dérivée seconde second derivative
Cawdaral rectangle rectangle
Cawpotal parallelogramme parallelogram
Ceedtal conrmation conrmation
Co etiwal trigonométrie trigonometry
Cowal karteesiwal produit cartésien cartesian product
Cowal nderiwal produit scalaire inner product
Cukkol densité density
Daawal période period
Dalliilu preuve proof
Dallinaande théroème theorem
Denndal intersection intersection
Denndaral disjonction disjunction
Denrentiwal statistiques statistics
Dental union union
Diwtawol hyperbole hyperbola
Doggal suite sequence
29
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 2. KELMEENDI E TONNGIRE
Doggal joofowal suite converente converging sequence
Doggal jooftaral suite divergente diverging sequence
Doggal nok etiwal suite géométrique geometric sequence
Doosgal wowre principe de parcimonie pacimony principle
Doosgal jemmondiral principe d'équivalence equivalence principle
Doosgal pamaral ba¡al principe de moindre action least action principle
Doosgal yowito principe de relativité relativity principle
Doosre postulat postulate
Duñruñtere récurrence induction
E ¡oftondiral respectivement respectively
Eey-fuunti faux positif false positive
Famarde hoddiwere minimum local local minimum
Famaweere minimal minimal
Faru univers universe
Faruwum universel universal
Fawre condition condition
Fawre wa¡¡iinde condition nécessaire necessary condition
Fawre yonnde condition susante sucient condition
Fayannde puissance power
Fedde jemmondiral classe d'équivalence equivalence class
Fotindirki équation equation
Funo Une paire a pair
Gaa e probabilités probability
Gaddere garantie guarantee
Gaditingol primitive antidérivative
Ganndiwal science science
Ganndiweejo scientique scientist
30
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 2.1. KELMEENDI (TERMINOLOGIE)
Hakindo moyenne average
Hakkundeere médiane median
Harto accélération acceleration
Hasiinde cas case
Hasiinde heeriinde cas particulier especial case
Hasre hasard chance
Heewpayol polynôme polynomial
Hinnde tribu sigma algebra
Hinnde Borel tribu borelienne Borel sigma algebra
Hisindaade raisonner to reason
Hollinaare déterminisme determinism
Hujja argument argument
Ittiri dimension dimension
Iwre antécédant input, argument
Jaa¯re image output
Jarriboore expérience experiment
Jarriboore miijo expérience de pensée thought experiment
Jemmondiral équivalence equivalence
Jokkol rewriwol connecteur logique logical connective
Jollogol inclusion inclusion
Jollol distance distance
Joo¡torde hypothèse hypothesis
Joofannde Indication hint
Joofgol etol convergence normale normal convergence
Joofgol bee ngol convergence simple simple convergence
Joofgol pawtarol convergence absolue absolute convergence
Joofgol wootmbaadiwol convergence uniforme uniform convergence
Joorde limite limit
31
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 2. KELMEENDI E TONNGIRE
Joorde dowrowre limite supérieure limit superior
Joorde lesre limite inférieure limit inferior
Joopol vecteur vector
Jowol sewliwol exponentielle naturelle natural
Jowtol logarithme logarithm
Ju ol fonction function
Ju ol etotoongol fonction mesurable measurable function
Ju ol abbitarol fonction décroissante non-increasing function
Ju ol abbiwol fonc. strictement croissante increasing function
Ju ol jokkolinol fonction continue continuous function
ju ol co¡ol fonction injective one-to-one function
Ju ol cuddol fonction surjective onto function
Ju ol daaw¡inol fonction périodique periodic function
Ju ol gootwootol fonction bijective bijective function
Ju ol jippitarol fonction croissante non-decreasing function
Ju ol jippiwol fonc. strictement décroissante decreasing function
Ju ol jowol fonction exponentielle exponential function
Ju ol tugadaarewol fonction en escalier step function
Kaa¡taral l'inni innity
Kaalki langage language
Kabrol information information
Kanndal dowrowal borne supérieure upper bound
Kanndal lesal borne inférieure lower bound
Kaynal projection projection
Kebbito complément complement
Ki al intégrale integral
32
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 2.1. KELMEENDI (TERMINOLOGIE)
Kisindol waas-aa no raisonnement par l'absurde contradiction argument
Kisindol raisonnement reasoning
Kisindol duñruñtere raisonnement par récurrence induction argument
Koddiwal voisinage neighborhood
Kofol courbe curve, graph
Kuu al ensemble set
Kuu al cukkulal ensemble compact compact set
Kuu al guddingal ensemble fermé closed set
Kuu al gudditiingal ensemble ouvert open set
Kuu e denndare ensembles disjoints disjoint sets
Laatre fait fact
Les-kuu al sous-ensemble subset
Limal chire digit
Limoral nombre number
Limoral eydal nombre sctrictement positif positive number
Limoral eydaral nombre négatif non-positive number
Limoral jeral nombre rationnel rational number
Limoral jertoral nombre irrationnel irrational number
Limoral jil al nombre complexe complex number
Limoral ki al nombre entier integer
Ki al sewliwal entier naturel natural number
Limoral laa ngal nombre réel real number
Limoral ustaral nombre positif non-negative number
Limtiwal dénombrement counting
Liomral ustal nombe strictement négatif negative number
Loal accolade bracket
Lomlomtaagu commutativité commutativity
Lowre domaine domain
33
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 2. KELMEENDI E TONNGIRE
Lutndo-yeru contre-exemple counterexample
Maandoore concept concept
Maral propriété property
Mawnasre hoddiwere maximum local local maximum
Mawniweere maximal maximal
Miijanteeri théorie theory
Nawdawol parabole parabola
Nay oore quartile quartile
Ndig¡ude s'annuler to vanish
Ngartordi corollaire corollary
Njiytudi découverte discovery
Nok etiwal géométrie geometry
Nok etiwal caltewal géométrie diérentielle dierential geometry
Nokkiwal topologie topology
Nootol réciproque converse
Pataral histogramme histogram
Potal égalité equality
Puniter¡ere binomiale binomial
Reggannde factorielle factorial
Rewriwal logique logic
Rokkere donnée data
Ruttinere rétroaction feedback
Sallaleere série series
Sallaleere limeweere série numérique numerical series
Sallaleere sañreweere série harmonique harmonic series
Sallareere payan¡eweere seérie entière power series
Se itere hoddiwere extremum local local extremum
Sewlo nature nature
Siinde fawtarnde valeur absolue absolute value
Tawtawtaagu associativité associativity
34
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 2.1. KELMEENDI (TERMINOLOGIE)
To ere ñukornde valeur d'adhérence accumulation point
To ere daa¯ornde point stationnaire stationary point
To ere fekkornde point critique critical point
To ere waklitorde point d'inexion inection point
Tommbere prévision prediction
Tonngere conclusion conclusion
Tugadaare escalier stair
Tugadaawo échelle scale
Tuugre axiome axiom
Uulordi lemme lemma
Waho pente slope
Waylindo variance variance
Waylotoonde variable variable
Waylotoonde etindeere variable quantitative quantitative variable
Waylotoonde sifaweere variable qualitative qualitative variable
Wertallo aire area
Wonde puniwum être pair to be even
Wonde puntarum être impair to be odd
Wooro-woowngo écart-type standard deviation
Wudduwol joofgol rayon de convergence radius of convergence
Yakawere énergie energy
Yawtinere déduction deduction
Yerindo rapport ration
Yirwere dynamique dynamics
Yowitingol conditionnement conditioning
Yu noore application map
35
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 2. KELMEENDI E TONNGIRE
2.2 Tonngir¡e
Alkule les-¡oo ¡ee ina kuutoree no feewi haa hanti ¡e njeyaama e pinal
hiisiwiwal. Ma en kuutoro huunde e majje ngam newnude taro ngoo
wonande janngu e hiisiwal e ¡em¡e go¡¡e, e wonande kadi jogor e
janngoyde ngal e ¡em¡e go¡¡e:
36
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 2.2. TONNGIRE
• Z ko kuu al ki e
37
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 2. KELMEENDI E TONNGIRE
38
Damal 3
Rewriwal e kuu e
39
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 3. REWRIWAL E KUUE
3.1 Rewriwal
Teskuya 1.1
40
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 3.1. REWRIWAL
Anndinoore 1.1
Dallinaande 1.1
Nj(K ∨ K̄ ) = 1
Nj(K ∧ K̄ ) = 0
Dallinaande 1.2
So A e B ngonii konngi,
¬(A ⇒ B) = A ∧ ¬B.
41
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 3. REWRIWAL E KUUE
Dallinaande 1.3
A ⇒ B,
¬B ⇒ ¬A.
1 + 1 = 1,
42
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 3.2. MIIJANTEERI KUUE
Dallinaande 1.4
A ⇒ B = B ∨ (¬A),
¬(A ⇒ B) = A ∧ (¬B).
A B ¬A ¬B B ∨ ¬A A⇒B A ∧ ¬B
1 1 0 0 1 1 0
1 0 0 1 0 0 1
0 1 1 0 1 1 0
0 0 1 1 1 1 0
43
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 3. REWRIWAL E KUUE
Anndinoore 2.1
Ene wiyee kuu ala kala moo annde nge¡on nootikon won e
sifa cu aa¡o ko aditii.
a Kuu al = (ensemble, set)
A = {3, 4, 5}.
3 ∈ A.
3 Limoral ki al =(nombre entier, integer)
4 Loal = (accolade, bracket)
5 Jemmondirde = (être équivalent, to be equivalent)
44
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 3.2. MIIJANTEERI KUUE
Anndinoore 2.2
A = B ⇔ (A ⊂ B e B ⊂ A).
45
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 3. REWRIWAL E KUUE
Tesko¡en: maande ⇔ ¡isatoo ko hakkunde konngi ¡i¡i jem-
mondiri. um taratee ko "ina jemmondiri e".
Teskuya 2.1
Anndinoore 2.3
Yeru 2.4
A ∪ B = {a, b, c, u, w}.
Teskuya 2.2
46
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 3.2. MIIJANTEERI KUUE
A, walla e B, walla e ¡i¡i ¡ii fof. Ndee ko yiyannde ittunde.
Anndinoore 2.4
Yeru 2.4
A ∩ B = {c}.
A ∩ B = ∅.
Anndinoore 2.5
47
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 3. REWRIWAL E KUUE
Yeru 2.4
Anndinoore 2.6
48
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 3.2. MIIJANTEERI KUUE
e ¡e B ¡e ngalaa e A. Winndatee ko A△B, janngata ko "A
waasondiri e B".
Yeru 2.4
Teskuya 2.3
A e B so ngonii kuu e,
Teskuya 2.4
A ∪ B = B ∪ A, A ∩ B = B ∩ A e A△B = B△A.
49
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 3. REWRIWAL E KUUE
Daliilu oo ina wee i sabu ina laa i wonde wiyde A ina
renti e B e wiyde B ina renti e A ko gootum. Den-
ndal ngal ne ko hono noon dallinirtee. So en paami
dalillaaji ¡i kaal-¡en jooni ¡ii, e¡en mbaawi dallinirde
lom-lomtaagal Baasondiral hono nii: Teskuya 3 siima
Baasondiral e ballal Dental, Baasal e Denndal. Eko
uri laa de Teskuya oo wiyi ko Baasondiral ko Dental
Baasngal Denndal. En ndallinii lom-lomtaagal Dental
e ngal Denndal ngal, kuutoro-¡en ¡um-en ngam yeñta
ngal Baasondiral ngal. Eto¡ee wa¡de ¡um.
Ndeeno¡ee, Hiisorde Baasal wonaa lom-lomtal! et-
tee kuu e A e B ¡e Yeru 3, kiiso¡on A\B e B\A, maa
on njiy wonde wonaa gootum. um yonii daliilu, sabu
ko lutndo-yerub !
A ∪ (B ∪C ) = (A ∪ B) ∪C, A ∩ (B ∩C ) = (A ∩ B) ∩C,
A△(B△C ) = (A△B)△C.
um wa¡i so e¡en mbinnda gootal e majje e¡en mbaawi
¡accude laañe ¡e, waasde winndude ¡e. Ndallinen
jooni maral gadingal ngal, woni paatungal e hiisorde
Dental ndee: En mbi'iino wonde Potal hakkunde ku-
u e ¡i¡i rti ko kala ge¡el kala kuu al ina tawee nder
50
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 3.2. MIIJANTEERI KUUE
go¡ngal ngal. um noon, so en nji¡ii dallinde wonde
A ∪ (B ∪C ) = (A ∪ B) ∪C
ko nii mba¡aten:
So a wonii ge¡el e nder A ∪ (B ∪ C ), maa mbinnden
a ∈ A ∪ (B ∪ C ), ¡um noon a ina e dental A e B ∪ C.
um noon, so en tuugniima e Teskuya 2, maa wonii
a ko ge¡el e nder A walla ge¡el e nder B ∪C. So tawii
a jeyaa ko e A, wadde a ne jeyaa kadi e A ∪ B, ¡um
noon a ene jeyaa e (A ∪ B) ∪ C. E bae go¡¡o oo,
so tawiino wonde a jeyaa ko e B ∪C, ¡um noon so en
kuutoriima Teskuya mo njoo-¡en jooni oo (2), a ina
jeyaa e B walla e C; so o jeyaama e B, o jeyee e A ∪ B,
o jeyee e (A ∪ B) ∪C. So o jeyaama e C, ¡oon e ¡oon o
jeyee e kala ko renti e C, wadde o jeyee e (A ∪ B) ∪C.
En njiyii wonde kala ge¡el A ∪ (B ∪C ) ina e (A ∪ B) ∪C.
Wadde en ndallinii wonde
A ∪ (B ∪C ) ⊂ (A ∪ B) ∪C.
A ∪ (B ∪C ) = (A ∪ B) ∪C,
51
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 3. REWRIWAL E KUUE
e¡en poti hollude kadi
(A ∪ B) ∪C ⊂ A ∪ (B ∪C ).
52
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 3.2. MIIJANTEERI KUUE
So en tonngii kaa hiisa, ke en:
A\(B\A) = A
(A\B)\A = ∅.
Teskuya 2.5
A ∪ (B ∩C ) = (A ∪ B) ∩ (A ∪C ) (3.3)
A ∩ (B ∪C ) = (A ∩ B) ∪ (A ∩C ) (3.4)
53
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 3. REWRIWAL E KUUE
A ∪ (B ∩C ) ⊂ (A ∪ B) ∩ (A ∪C ).
Dallinaande 2.5
54
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 3.2. MIIJANTEERI KUUE
k
(A ∩ B) = k A ∪k B. (3.6)
7 To e tati ¡ee nji¡i wiyde tan ko limoore nde jokkirtu no fu¡¡orii nii
haa yettoyoo An .
55
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 3. REWRIWAL E KUUE
mba¡aten:
n
(3.7)
[
Aj
j =1
n
(3.8)
\
Aj
j =1
56
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 3.2. MIIJANTEERI KUUE
Ekkorde 2.5
57
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 3. REWRIWAL E KUUE
gel won sifa to¡¡aa¡o. Wi'ee ko wayi no "Ina woodi
a nder K tawa ...". um tonngatee ko "∃ a ∈ K ".
3.3 Ju i
So A e B gonii kuu e, ju ol10 dow A paangol e nder B ko kuulal
¯ettowal kala ge¡el e nder A tolnondira¡um e ge¡el bajjel e nder
B. So en innii ngol ju ol f , e¡en mbaawi winndude ¡um e
hiisankoore hono nii:
f : A → B.
So a wonii ge¡el nder A, f wonii ju ol hakkunde A e B, so b
wonii ge¡el nder B ngel f tolnondiri e a, ina winndee e nda a
: f (a) = b. Ko nii a e b "njiidiri e yiyannde" f . E oon sahaa a
wiyee iwre b, b wiyee jaa¯re a.
E¡en mbaawi jooni miijaade wonde so A′ (janngee A ¡immo)
wonii bannge e A, ju ol f ngol, maa tolnondir ¡um e B′ , tawa
B′ ko bae e nder B. um sifortee ko hono nii, kala ge¡el a e
nder A′ yoo jaa¯o mum, hono f (a) won e nder B′ . E'kadi kala
ge¡el e nder B′ yoo won jaa¯o ge¡el e nder A′ . So ¡um wonii,
winndee f (A′ ) = B′ . Wa¡de e¡en mbaawi yiyde kala ju ol e dow
10 Ju ol = (fonction, function)
58
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 3.3. JUI
Yeru 3.5
f
A B
5 d
4 c
2 b
1 a
59
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 3. REWRIWAL E KUUE
Anndinoore 3.1
Anndinoore 3.2
Anndinoore 3.3
60
Damal 4
Pote e ur ure
61
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 4. POTE E URURE
62
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo
Teskuya 0.1
Ekkorde 0.0
63
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 4. POTE E URURE
Dallinaande 0.1
wr + ws ≤ wa + wb .
a Hiitaande 2012 njiytunoo-mi ur ural ngal. Tawi ko mi almuudo
hitaande 3- ere jaa i haa¡tirde.
Daliilu. Kiiso¡en
wa + wb − wr − ws = wr (wb−r − 1) − wa (ws−a − 1)
wa + wb − wr − ws = wr (wb−r − 1) − wa (wb−r − 1)
= (wr − wa )(wb−r − 1)
= wa (wr−a − 1)(wb−r − 1).
64
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo
Dallinaande 0.2
Ekkorde 0.2
Ekkorde 0.2
Hollu wonde
n
n n
2 =∑ .
k =0 k
65
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 4. POTE E URURE
66
Damal 5
Ju i
5.1 Yeruuji gadani
Anndinoore 1.1
tawa an ̸= 0.
a Heewpayol = (polynôme, polynomial)
67
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Yeru 1.0
Yeru 1.0
68
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.1. YERUUJI GADANI
f (w)
Nawdawol
Anndinoore 1.2
69
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Ju ol ina wi'ee jowola so tawii ina woodi a ∈
/ {0, 1} tawa
f (w) = a . (oo waylotoonde w ndee ko yowaande, ko ¡um
w
Teskuya 1.1
Teskuya 1.2
w: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
w2 : 1 4 9 16 25 36 49 64 81 100
70
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.1. YERUUJI GADANI
y = w2
71
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Teskuya 1.3
• H −P
• H +P
• H × P.
H w−1
= .
P 2w + 1
um wonaa heewpayol. So wonaa won e kasii¡ea , nder mu-
men P ne fecca H, ¡um hawrataa e heewpayol. Ju ol gann-
diniragol pe¯tal hakkunde heewpayi ¡i¡i, hono HP , ina wi'ee
Ju ol jerolb .
a Hasiinde = (cas, case)
b Ju ol jerol = (Fonction rationnelle, rational function)
72
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.1. YERUUJI GADANI
Anndinoore 1.3
73
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Anndinoore 1.4
5.2 To e teskin¡e
Anndinoore 2.1
74
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.3. JOOFIRE E JOKKOLINGOL
Yoo f won ju ol, c wona to ere. f (c) ina wi'ee ko
famarde hoddiwerea wonande f , so tawii ina woodi annde
]a, b[ loownde c, tawa:
Anndinoore 2.3
Yoo f :]a, b[→ R won ju ol. So c wonii to ere nder [a, b],
ina wi'ee wonde f ina jogii joordea to c so tawii ina woodi
75
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
d tawa:
Joof f (w) = d.
w→c
Anndinoore 3.2
Yoo f :]a, b[→ R won ju ol. So c wonii to ere nder ]a, b[,
ina wi'ee wonde f ina jokkolini a to c so tawii:
76
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.3. JOOFIRE E JOKKOLINGOL
Teskuya 3.1
Anndinoore 3.3
Dallinaande 3.1
• Ju ol siniisiwol.
Ekkorde 3.1
77
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Dallinaande 3.2
• f + g ina jokkolini to c,
• − f ina jokkolini to c,
• f × g ina jokkolini to c,
• so tawii f (c) ̸= 0, 1
f ina jokkolini to c.
5.4 Caltal
Anndinoore 4.1
j ( + h) − j ( )
Joof .
h→0 h
So, ¡um wa¡ii, joorde ndee wi'ee ko caltala j to , ndee
78
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.4. CALTAL
tonngee j′ ( ). He ee wadde
j ( + h) − j ( )
j′ ( ) = Joof .
h→0 h
a Caltal = (dérivée, derivative)
Yeru 4.2
j′ (w) = 2w .
79
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Ekkorde 4.2
j′ (w) = nwn−1 .
Dallinaande 4.3
( f g ) ′ ( w ) = f ′ ( w ) g ( w ) + f ( w ) g′ ( w ) .
Daliilu. Mbinnden:
f (w + h)g(w + h) − f (w)g(w)
=
h
f (w + h)g(w + h) − f (w)g(w) + f (w + h)g(w) − f (w + h)g(w)
=
h
g(w + h) − g(w) f (w + h) − f (w)
= f (w + h) + g(w) .
h h
Heddii tan ko ¯ettude joorde mum saatu h → 0.
80
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.4. CALTAL
Teskuya 4.1
f 1 (w + h) − f 1 (w) w+h−w
f1′ (w) = Joof = Joof
h→0 h h→0 h
= Joof 1 = 1 = 1 × w . 1−1
h→0
Wadde
fn′ (w) = ( f1 fn−1 )′ (w) = f1′ (w) fn−1 (w) + f1 (w) fn−1
′
(w)
′
= 1 × wn−1 + w fn−1 (w).
81
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Jooni ayri njoo¡torin¡e ko ñoggalb ngal ina hisani
fn−1 (w), wadde fn−1
′ (w) = (n − 1)wn−2 . So en njollii
Dallinaande 4.4
Daliilu. Kiiso¡en:
1 1 f (w)− f (w+h)
f (w+h)
− f (w) f (w+h) f (w) f (w) − f (w + h)
= =
h h h f (w + h) f (w)
f (w)− f (w+h) f (w+h)− f (w)
h − h
= = .
f (w + h) f (w) f (w + h) f (w)
82
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.4. CALTAL
Ekkorde 4.4
Hollu wonde
′
f f ′ (w)g(w) − g′ (w) f (w)
(w) = .
g g(w)2
Ekkorde 4.4
Kuulal callalal:
83
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Dallinaande 4.5
Ekkorde 4.5
(wr )′ = rwr−1 .
Tesko: Ngal ñoggal ina hisi hayso r wonii kala limoral nder
R, kono dallinde ¡um uri ¡oo sa¡tude. Etoyo wa¡de ¡um
so a yiyoyii joofgol wootmbaadiwol dogge ju i.
Teskuya 4.2
j (w + h) − j (w)
j ′ (w) ≈ .
h
84
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.4. CALTAL
Ndeen noon adol rokka ngol-¡oo:
j (w + h) ≈ j (w) + h j ′ (w).
Yeru 4.5
√
E¡en nji¡i hiisoraade junngo 4, 5. ayde masi tawaaka
maa ¡um sa¡tu sanne. Kono so en kuutoriima ñoggal ndallin-
¡en dow ngal: hono
j (w + h) ≈ j (w) + h j ′ (w),
√ √ h
w+h ≈ w+ √ .
2 w
85
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
wo¡¡aani ndiga, mbele ñoggal ngal ina hisa. Ke en
p √ 0, 5 0, 5
4, 5 ≈ 4 + √ = 2 + = 2 + 0, 125 = 2, 125.
2 4 4
√
Wadde en ke ii wonde 4, 5 ≈ 2, 125. √
So en koolkisiima ¡um e masi ma en taw 4, 5 ≈ 2, 1213.
Wadde wo¡¡ondiraani; ngati to lime ¡i¡e gadane caggal
piccal ¡ee fof kawral ina wa¡i.
Ko mba¡-¡en ¡oo koo woni ko wi'atee adal. Ko ¡owol
doolnungol haa fakiti nder silo hiisiwo. Engol huutoree e
mbaadiiji keew¡i.
Ekkorde 4.5
L (h) = (1 + h)a .
Hiiso 1.01100 .
Teskuya 4.3
√
E¡en mbaawi huutoraade ñoggal adal ke anno-¡en a + h,
86
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.4. CALTAL
ngal ndañen:
√ h
1+h ≈ 1+ .
2
√ √
Jooni noon e¡en ngal wonde limoreeje bay¡e no 2, 3,
√
5 ekn. ngonaa limoreeje jere, ko ¡e jertare. Woni ¡um ko
¡e mbaawaa tonngeede e mbaadi ab tawa a e b ko ki e (en
ndalliniino ¡um e deftere men "Gannde Hiisiwo, rogere 1:
diiñor¡e", `2019). Kono noon e¡en mbaawi he de limoral
jeral
√ (keltal) adotoongal ¡ee limoreeje. Yeru, so en ¯ettii
3, e¡um mbaawi yahrude heen ndaa-nii:
3 × 52 = 75 = 81 − 6 = 92 − 6.
Wadde
92 92 92
6 2
3 = 2 −6 = 2 1− 2 = 2 1−
5 5 9 5 27
87
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Kuutoro¡en adol dow-ngol, ke en:
!
√ 2
9 27 9 1 9 26 26
3≈ 1− = 1− = × = .
5 2 5 27 5 27 15
√ 26
3≈ .
15
Ekkorde 4.5
88
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.4. CALTAL
sahaa ina hisi wonde:
j′ ( ) = 0.
a Se itere hoddiweere = (extremum local, local extremum
Kono sahaa j′ (w0 ) ina wona ndiga tawa j alaa ¡oon se itere.
Yeru: so en ¯ettii j (w) = w3 . Ke en j′ (0) = 0, etee j (0) wonaa
se itorde.. oon ina jogee ko wi'atee to ere waklitorde1 .
Anndinoore 4.2
Dallinaande 4.7
89
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
So tawii j′ (w0 ) = 0, oon saanga
Yeru 4.7
j′ (w) = 0 ⇔ 2w = 0 ⇔ w = 0.
Dallinaande 4.8
90
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.4. CALTAL
2. So j′ (w) ≤ 0 dow annde ]a, b[, oon sahaa j ko ab-
bitarol dow ]a, b[.
Dallinaande 4.9
j′ ( ) = 0
Dallinaande 4.10
j (b) − j (a)
j′ ( ) =
b−a
91
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Dallinaande 4.11
Anndinoore 4.3
Dallinaande 4.12
92
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.5. JOWOL SEWLIWOL
Yoo f won caltinngol laa i ¡i¡i.
Ekkorde 4.12
Teskuya 5.1
93
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
ngol ndig¡aani, etee heewpayol ngol ndig¡aani waawaa fotde
e caltal mum (Dallin ¡um !).
H (w) = a0 + a1 w + a2 w2 + a3 w3 + · · · + an wn + · · ·
94
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.5. JOWOL SEWLIWOL
∞
wk
J (w) = ∑ .
k=0 k!
95
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Anndinoore 5.2
Dallinaande 5.13
96
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.5. JOWOL SEWLIWOL
Ekkorde 5.13
Dallinaande 5.14
J (w + y) = J (w)J (y).
∞ k
(w + y)k
∞
1 k k− j j
J (w + y) = ∑ =∑∑ w y
k =0 k! k=0 j =0 k! j
∞ k
1 k!
= ∑ ∑ k! × j!(k − j!) wk− j y j
k =0 j =0
∞ k
1
= ∑∑ wk− j y j .
k =0 j =0 j!(k − j!)
97
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
men, hono:
! !
∞
(w + y)k ∞
wk ∞
yk
J (w + y) = ∑ = ∑ k! ∑ k!
k =0 k! k =0 k =0
= J (w)J (y).
Ekkorde 5.14
J ( n ) = en ,
J (n) = (J (1))n .
Dallinaande 5.15
J (w) = ew .
98
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.5. JOWOL SEWLIWOL
um ina waawi winnditireede e
∞
wk
ew = ∑ .
k=0 k!
Joof rn = w.
n→∞
Jooni noon,
J (w) = J Joof rn = Joof J (rn )
n→∞ n→∞
Joof rn
= Joof ern = e n→∞ = ew .
n→∞
99
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Teskuya 5.2
eh ≈ 1 + h.
Teskuya 5.3
e−0,3 ≈ 1 − 0, 3 = 0, 7.
100
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.6. KIAL RIEMANN
Ke en wadde e−0,3 ≈ 0, 7. um wo¡¡aani no feewi njaru
goong¡ungo nguu (nguun ina tolnoo e 0, 740).
Dallinaande 5.16
w2 wn wn + 1 ∞
wk
ew = 1 + w + + ··· + + + ∑
2 n! (n + 1)! k=n+2 k!
wn+1
≥ .
(n + 1) !
Ndeen noon,
ew w
≥ .
wn (n + 1)!
Nde tawnoo Joof w
= +∞, doosgal catal rokka en ko ndaartatno-
w→∞ (n+1)!
¡en.
5.6 Ki al Riemann
101
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Anndinoore 6.1
Yeru 6.16
102
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.6. KIAL RIEMANN
y
w
1 2 3
Teskuya 6.1
103
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Anndinoore 6.2
w
1 2 3
104
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.6. KIAL RIEMANN
Teskuya 6.2
105
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Dallinaande 6.17
a
f (w)dw = ∑ hk × (ak+1 − ak ).
k =0
106
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.6. KIAL RIEMANN
les-¡ee (ustooje) poti !
a Cawdaral = (rectangle, rectangle)
Anndinoore 6.3
k (b − a)
ak = a + .
n
Teskuya 6.3
107
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Dallinaande 6.18
Yeru 6.18
108
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.6. KIAL RIEMANN
E¡en njogii wonde a0 = 0, a1 = 12 , a2 = 1, a3 = 23 .
R4 = f (a0 )1[0, 1 [ + f (a1 )1[ 1 ,1[ + f (a2 )1[1, 3 [ + f (a3 )1[ 3 ,2]
2 2 2 2
1 9
= 0 + 1[0, 1 [ + 1[1, 3 [ + 1[ 3 ,2] .
4 2 2 4 2
Ke en
1 9
R4 (w) = 1[0, 1 [ (w) + 1[1, 3 [ (w) + 1[ 3 ,2] (w).
4 2 2 4 2
Ko ngol-¡oo ju ol R4 etotoo adaade ju ol f (w) = w2
saanga nde n = 4. So n uriino ¡oon, ganon kon ura heewde
e fam¡ude, adogol ngol ura see de e hawrude. Kiiso¡en
ki al R4 :
ˆ 2
1 1 9 1 7 7
R4 (w)dw = +1+ = × = .
0 2 4 4 2 2 4
109
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
adaade mo¯¯ol ngol (hono 83 ). Kono woni faayiida ngol-
¡oo ¡owol adol ko hiisa ki al ina heewi to aanni, etee
ina soklee anndeede njeñtudi. Wadde e¡um huutoree sanne
ngam he de jeñtule pattamlame no wee iri.
Ekkorde 6.18
3. f (w) = 1
w2 +1
dow [0, 4], n = 8.
Dallinaande 6.19
1. So α ∈ R,
ˆ b ˆ b ˆ b
α f (w) + g(w)dw = α f (w)dw + g(w)dw.
a a a
110
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.6. KIAL RIEMANN
2. So tawii f ≤ g dow [a, b]:
ˆ b ˆ b
f (w)dw ≤ g(w)dw.
a a
4.
ˆ b ˆ b
f (w) dw ≤ | f (w)| dw.
a a
Dallinaande 6.20
111
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
ngol-¡oo ju ol
ˆ w
F (w) = f (r )dr.
t
F ′ (w) = f (w).
Daliilu. Mbinnden:
ˆ w ˆ w+h
|F (w) − F (w + h) − h f (w)| = f (r )dr − f (r )dr − h f (w)
t t
ˆ w+h
= f (r )dr − h f (w)
w
ˆ w+h
= ( f (r ) − f (w)) dr
w
ˆ w+h
≤ | f (r ) − f (w)| dr
w
ˆ w+h
|F (w) − F (w + h) − h f (w)| ≤ εdr ≤ εh.
w
112
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.6. KIAL RIEMANN
Ndeen noon,
F (w) − F (w + h)
− f (w) ≤ ε.
h
F (w) − F (w + h)
Joof = f (w).
h→0 h
Daliilu oo huu ii.
Dallinaande 6.21
113
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Yeru 6.21
114
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.6. KIAL RIEMANN
Teskuya 6.4
Ekkorde 6.21
1. 2w4 − 1, a = −1, b = 1
2. ew , a = 0, b = 1
3. e−2w , a = 0, b = 1
w2
4. we 2 , a = −1, b = 1
5. 1
w2
, a = 1, b = 10
a Kanndal ki al = (borne de l'intégrale, bound of integration)
115
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Yeru 6.21
Kiiso¡en ngal-¡oo ki al
ˆ 1
wew dw.
0
f (w) = w f ′ (w) = 1
g′ (w) = ew g ( w ) = ew .
116
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.6. KIAL RIEMANN
Wadde
ˆ 1 ˆ 1
w
we dw = [wew ]10 − wdw
0 0
w2
= 1e1 − 0 − [ ]10
2
1 1
= e− −0 = e− .
2 2
En ke ii wadde:
ˆ 1
1
wew dw = e − .
0 2
Ekkorde 6.21
Hiiso
ˆ 1
wn ew dw.
0
Dallinaande 6.22
117
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
So φ ko ju ol C1 a , f wonii jokkolinol, ina hisi wonde:
ˆ b ˆ φ (b)
f (φ (r ))φ ′ (r )dr = f (w)dw.
a φ (a)
aCm ko fedde ju i caltintoo¡i laabi m tawa caltal m- al ngal, ton-
ngateengal f (m) , ko jokkolinal.
Dallinaande 7.23
ln(ew ) = w.
Daliilu. Mbinnden:
ˆ ew
w 1
ln(e ) = dr.
1 r
118
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.7. JOWTOL NEPER (SEWLIWOL)
Ndeen noon, ke en
ˆ ew ˆ w
w 1
ln(e ) = dr = dt = [t ]w0 = w.
1 r 0
En ke ii ko ndaartatno-¡en.
Dallinaande 7.24
eln(w) = w.
ln(eln(w) ) = ln(w).
119
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
eln(w) = w.
Dallinaande 7.25
Daliilu. Mbinnden:
Teskuya 7.1
Tesko¡en wonde
1
(ln(w))′ = .
w
Ndeen noon so en kuutoriima adal j (w + h) ≈ j (w) + h j′ (w),
120
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 5.7. JOWTOL NEPER (SEWLIWOL)
ke en so h fam¡ii:
ln(1 + h) ≈ h.
Ekkorde 7.25
ln(wy ) = y ln(w).
Ekkorde 7.25
Hiiso
ˆ 2
w ln(w)dw.
1
Ekkorde 7.25
121
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 5. JUI
Hiiso
ˆ 2
K1 = ln(w)dw
1
ˆ 2
K2 = wn ln(w)dw n ≥ 2.
1
122
Damal 6
Dogge
123
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 6. DOGGE
Yeru 1.0
Teskuya 1.1
124
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 6.1. DOGGE LIMOREEJE
aawo n0 so tawii,
∀n > n0 , an = an0 .
Anndinoore 1.3
Joof an = a.
n→∞
125
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 6. DOGGE
Ekkorde 1.0
Ekkorde 1.0
Ekkorde 1.0
Ekkorde 1.0
Hollu wonde kala doggal ngal ter¡e mum ngoni nder Z tawa
kadi ko joofowal waawata tan wonde ko ñii ngal aawo won
tolno.
Hol ba¡te nokkiwea mbaaw¡en heen yaltinde wonande Z?
a Ba¡te nokkiwe = (conséquences topologiques, topological conse-
126
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 6.1. DOGGE LIMOREEJE
quences)
Ekkorde 1.0
Yoo (an )n∈N won doggal limoreeje. Yoo b won limoral laa n-
gal tawa
∀n ∈ N, an ≤ b.
Hollu wonde so tawii (an )n∈N ina joofa to a, oon sahaa a ≤ b.
(Joofordea : Kisindoro-¡eeb waas-aa noc ).
Hol hujjad nokkiwiiwa mbaawno-¡en kadi huutoraade?
a Jooforde = (Indication, Hint)
b Hisindaade = (raisonner, to reason)
c Kisindol waas-aa no = (raisonnement par l'absurde, proof by con-
tradiction)
d Hujja = (argument, argument
Anndinoore 1.4
127
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 6. DOGGE
Ekkorde 1.0
Anndinoore 1.5
Anndinoore 1.6
Anndinoore 1.7
128
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 6.1. DOGGE LIMOREEJE
tawa:
∀n ∈ N, an ≤ k.
a Doggal kanndangal dow = (suite majorée, bounded above se-
quence)
Yeru 1.0
Ekkorde 1.0
Teskuya 1.2
129
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 6. DOGGE
j (w, y) nder ganndinooje ¡ee kala.
E¡en mbaawi nii yaajtinde ¡e to boowe nokkiwiijec (¡een
uri kadi yaajde e boowe jolliwe) so kuutoriima koddiwed
joorde ndee. Soko noon, alaa e sago pawen mbele nokkiwal
ngal ina wona ceertinoowal ngam teelal joorde ina hisa.
a Jollol = (distance, distance)
b Boowal jolliwal = (espace métrique, metric space)
c Boowal nokkiwiwal = (espace topologique, topological space)
d Koddiwal = (voisinage, neighbourhood)
Ekkorde 1.0
Dallinaande 1.1
130
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 6.1. DOGGE LIMOREEJE
2. Kala doggal abbitoral kanndangal les ko joofowal.
Ekkorde 1.1
1. an = 1
n3
2. an = 1 − 1n
Ekkorde 1.1
Anndinoore 1.8
131
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 6. DOGGE
Ekkorde 1.1
an+1 = f (an ),
a = f (a).
Yeru 1.1
132
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 6.1. DOGGE LIMOREEJE
Yeru 1.1
Wadde k en:
a2 = a1 + a0 = 1 + 1 = 2
a3 = a2 + a1 = 2 + 1 = 3
a4 = a3 + a2 = 3 + 2 = 5
a5 = a4 + a3 = 5 + 3 = 8
a6 = a5 + a4 = 8 + 5 = 13
a7 = a6 + a5 = 13 + 8 = 21
...jokkira noon.
133
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 6. DOGGE
Ina laa ti wonde
1
bn+1 = 1 + = f ( bn ) ,
bn
Wadde
φ 2 − φ − 1 = 0.
134
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 6.1. DOGGE LIMOREEJE
¡en ngal ko:
√
1+ 5
φ= ≈ 1, 618.
2
Hawra e limoral kae darjungal ngal.
Anndinoore 1.9
Yeru 1.1
Teskuya 1.3
135
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 6. DOGGE
Ekkorde 1.1
∀n ∈ N, f (n) ≥ n.
136
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 6.1. DOGGE LIMOREEJE
Ekkorde 1.1
Teskuya 1.4
137
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 6. DOGGE
Anndinoore 1.10
Anndinoore 1.11
Teskuya 1.5
138
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 6.1. DOGGE LIMOREEJE
kadi dallinde Dallinaande aroore ndee:
a Maral = (propriété, property)
Dallinaande 1.2
Ekkorde 1.2
139
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 6. DOGGE
Ekkorde 1.2
Anndinoore 1.12
Ina wi'ee boowal Hilbert kala boowal Banach ngal etal mum
iwi e cowal nderiwala .
a Cowal nderiwal = (produit scalaire, inner product)
Ekkorde 1.2
140
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 6.1. DOGGE LIMOREEJE
dow R, kadi etal |.| ngal ko heen iwi).
Ekkorde 1.2
ko boowal Hilbert.
Teskuya 1.6
141
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 6. DOGGE
142
Damal 7
Callaleeje
Kelmeendi:
Hoolkisaade sallaleerea yi¡i wiyde ko wi¡de joofgol mum:
mbele ko nde joofoore walla ko nde jooftarnde.
Joorde sallaleere, saanga nde nde woodi, ina wiyee kadi
eydal sallaleere ndee.
a Sallaleere = (série, series)
143
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 7. CALLALEEJE
Anndinoore 1.2
Anndinoore 1.3
Dallinaande 1.1
Joof un = 0.
n→∞
Ekkorde 1.1
144
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 7.1. CALLALEEJE LIMEWEEJE
Dallinaande 1.2
Ekkorde 1.2
Anndinoore 1.4
Dallinaande 1.3
145
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 7. CALLALEEJE
mum wonata ko :
u0
= ∑ un = 1 − r .
n≥0
a stsw = (so tawii e so wonaa)
Ekkorde 1.3
Anndinoore 1.5
Dallinaande 1.4
146
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 7.1. CALLALEEJE LIMEWEEJE
keerii¡e mayre ko howaande.
Ekkorde 1.4
Dallinaande 1.5
Anndinoore 1.6
147
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 7. CALLALEEJE
Dallinaande 1.6
1 π2
∑ n2 = 6
.
n≥1
Teskuya 1.1
148
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 7.1. CALLALEEJE LIMEWEEJE
Ekkorde 1.6
1. Hollu wonde ju ol f : w 7→ 1
w ko jippiwol dow R+ .
Anndinoore 1.7
149
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 7. CALLALEEJE
Teskuya 1.2
Dallinaande 1.7
un+1
γl = Joof
n→+∞ un
un + 1
γd = Joof .
n→+∞ un
150
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 7.1. CALLALEEJE LIMEWEEJE
Dallinaande 1.8
Anndinoore 1.8
Dallinaande 1.9
1. Joof un = 0
n→∞
151
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 7. CALLALEEJE
2. Doggal (|un |)n∈N ngal ko jippowal.
∑ un ≤ |u p+1 |.
n≥p+1
Yeru 1.9
(−1)n (−1)n
Sallaleere ∑ n ko yontinoore sabu (−1)n × =
n }
| {z
T −K doggal ngal
1
n> 0.
Ko nde joofoore sabu:
(−1)n
1. n − −−−→ 0
n→+∞
(−1)n
2. n = 1n , ko ¡un tergal kuu nungal doggal jippowal.
152
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 7.2. CALLALEEJE PAYANEWEEJE
Ekkorde 1.9
Yeru 1.9
153
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 7. CALLALEEJE
Ko ¡um eyde kaa¡tar¡e payan¡e.
a Sallaleere payan¡eweere = (Série entière, power series)
Anndinoore 2.2
154
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 7.2. CALLALEEJE PAYANEWEEJE
Dallinaande 2.10
Dallinaande 2.11
Dallinaande 2.12
155
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 7. CALLALEEJE
ruttata ko famarde hakkunde r e t .
So tawii Ra ̸= Rb , ina hisi wonde W = Fam(Wa ,Wb ).
Anndinoore 2.3
Anndinoore 2.4
156
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 7.2. CALLALEEJE PAYANEWEEJE
Anndinoore 2.5
157
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 7. CALLALEEJE
7.3 Callaleeje ju i
7.3.1 Dogge ju i
Anndinoore 3.1
Anndinoore 3.2
158
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 7.3. CALLALEEJE JUI
Dallinaande 3.13
Ekkorde 3.13
Dallinaande 3.14
Dallinaande 3.15
159
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 7. CALLALEEJE
´b
doggal ki e ( a fn )n∈N ko joofowal, kadi
ˆ b ˆ b
Joof fn = f.
n→∞ a a
Anndinoore 3.3
7.3.2 Callaleeje ju i
Anndinoore 3.4
160
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 7.3. CALLALEEJE JUI
Anndinoore 3.5
Anndinoore 3.6
Anndinoore 3.7
ko joofoore.
161
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 7. CALLALEEJE
Dallinaande 3.16
Dallinaande 3.17
Dallinaande 3.18
!′
+∞ +∞
∑ f n (w) = ∑ fn′ (w).
n=0 n=0
ee ñogge nji¡i wi'ide ko e¡en mbaawi, les pawe kuu naa¡e,
162
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 7.4. CALLALEEJE FOURIER
waamtondirde eydal e ki al, walla eydal e caltal.
163
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 7. CALLALEEJE
b f ne wi'ee ko 2π -daaw¡inol so tawii wonande kala w, f (w + 2π ) =
f (w). 2π wi'ee ko daawal f .
c Ju ol daaw¡inol = (fonction périodique, periodic function)
d Daawal = (période, period)
e Co etiwal = (trigonométrie, trigonometry)
f Wonde puniwum = (être pair, to be even)
g Wonde puntarum = (être impair, to be odd)
h Ndig¡ude = (s'annuler, to vanish)
Teskuya 4.1
Anndinoore 4.2
Dallinaande 4.19
164
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 7.4. CALLALEEJE FOURIER
Tawa f (t + ) = Joof f (t + h) et f (t − ) = Joof f (t − h).
h→0+ h→0+
Wadde so f wonii jokkolinol eydal sallaleere ndee fota e f
(nde tawnoo oon sahaa f (w− ) = f (w+ ) = f (w)).
Dallinaande 4.20
Teskuya 4.2
Dallinaande 4.21
165
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 7. CALLALEEJE
166
Damal 8
Ki al Lebesgue
8.1 Ju i etotoo¡i
Anndinoore 1.1
1. ∅, T ∈ F ;
2. So Ai ∈ F ∀i ∈ N∗ , oon sahaa ∈ F;
S
i∈N∗ Ai
167
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 8. KIAL LEBESGUE
Anndinoore 1.2
Teskuya 1.1
Dallinaande 1.1
168
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 8.1. JUI ETOTOOI
loownde guddii¡eb T .
a Kuu al gudditiingal = (ensemble ouvert, open set)
b Kuu al guddingal = (un ensemble fermé, closed set)
Anndinoore 1.3
Dallinaande 1.2
169
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 8. KIAL LEBESGUE
1 so w ∈ Ω walla 0 so w ∈ T \Ω ko etotoongol. Ngol
ju ol wi'etee ko ju ol joofotoongol Ω.
Anndinoore 1.4
Dallinaande 1.3
8.2 etirgal
170
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 8.2. ETIRGAL
Anndinoore 2.1
• µ (∅) = 0;
Yeru 2.3
171
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 8. KIAL LEBESGUE
2. etirgal limo.
Dallinaande 2.4
λ ([a, b]) = b − a.
Teskuya 2.1
172
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 8.2. ETIRGAL
Dallinaande 2.5
Anndinoore 2.2
173
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 8. KIAL LEBESGUE
Ina wi'ee wonde konngol (K ) ko goonga µ -¡esi kuu nal (walla
tan "goonga ¡esi kuu nal") dow borelliwal T so (K ) ina
goong¡i dow T ustangal P, tawa P ko paalkisangal µ . Ina
wi'ee kadi konngol (K ) ngol ina hisi ¡esi kuu nal dow T .
8.3 Ki al Lebesgue
Anndinoore 3.1
Anndinoore 3.2
174
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 8.3. KIAL LEBESGUE
joofowal to f . Ndeen noon ki al Lebesgue f ko nii ann-
dinirtee: ˆ ˆ
f dµ = Joof fn dµ.
T n→∞ T
Anndinoore 3.3
Ndeen noon,
ˆ ˆ ˆ
f dµ = +
f dµ − f − dµ,
T T T
175
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 8. KIAL LEBESGUE
Dallinaande 3.6
Yeru 3.6
176
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 8.3. KIAL LEBESGUE
Dallinaande 3.7
Teskuya 3.1
ˆ b ˆ
f (w)dw = f dλ ,
a [a,b]
| {z } | {z }
Maanaa Riemann Maanaa Lebesgue
177
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 8. KIAL LEBESGUE
Dallinaande 3.9
Dallinaande 3.10
8.3.2 Ju i ganndiniraa¡i ki e
178
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 8.3. KIAL LEBESGUE
Dallinaande 3.12
179
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 8. KIAL LEBESGUE
• Fawre 2: Wonande kala cukkulal K nder Λ, ina woodi
ju ol gK ki otoongal tawa
∂ f (w,λ )
| ∂ λ | ≤ gK (w), wonande kala w ∈ T ngel f seertintoo
to mum e kala λ ∈ K .
Teskuya 3.2
180
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 8.3. KIAL LEBESGUE
Anndinoore 3.5
Dallinaande Riesz-Fisher:
Dallinaande 3.13
181
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 8. KIAL LEBESGUE
Anndinoore 3.6
Dallinaande 3.14
∥ f g∥1 ≤ ∥ f ∥ p ∥g∥r .
Dallinaande 3.15
∥ f + g∥ p ≤ ∥ f ∥ p + ∥g∥ p .
182
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 8.3. KIAL LEBESGUE
Teskuya 3.3
Anndinoore 3.7
2. ∀n ∈ N, µ (En ) < ∞;
3. T = n≥1 En .
S
Teskuya 3.4
183
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 8. KIAL LEBESGUE
Anndinoore 3.8
Dallinaande Radon-Nikodym:
Dallinaande 3.16
Teskuya 3.5
184
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 8.3. KIAL LEBESGUE
Njaajtineen ganndinooje:
Dallinaande 3.17
Dallinaande 3.18
185
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo DAMAL 8. KIAL LEBESGUE
Dallinaande 3.19
Dallinaande Fubini4 :
Dallinaande 3.20
186
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 8.3. KIAL LEBESGUE
ˆ ˆ
= f (w, y)dµ1 (w) dµ2 (y)
T2 T1
Pawe ¡ee:
187
Hammadi Faalil SIH
Ñoggannde Silo 8.3. KIAL LEBESGUE
189
Ñoggannde Silo Hiisiwo
Nder ndee-¡oo deftere, wallifeejo oo Dans ce livre, l'auteur nous propose une
ina artana en e silo hiisiwo toowngo, présentation de l'analyse mathématique,
janngateengo e du¡e jaa i haa¡tirde. étudiée a l'université. Des concepts ns
Maandooje cee ¡e hiisiweeje kan e de cette discipline sont présentés dans la
wi¡o mumen ina tonnganaa janngoowo langue Pulaar. Il s'agit d'une opportunité
oo e ¡emngal Pulaar. Ko fartae pour l'apprenant d'avoir des connaissances
wonande oon janngoowo nde waawata avancées, ainsi qu'un certain niveau de
he de gannde toow¡e e ¡emngal mum, vocabulaire, dans sa propre langue. Les
he de kelmeendi njahdoori heen ndii. mathématiques constituent un puissant
Hiisiwal ko ganndal doolnungal, ngal domaine de connaissance, utilisé par di-
ganndiwe limtin¡e kuutortoo. Ko ngal verses sciences. C'est une méthode ecace
yitere yumtunde anndirnde faru nduu d'aborder l'univers et la nature. Ce livre
e sewlo ngoo. Ndee-¡oo deftere ko représente ainsi une démonstration que les
dallinol memtindiingol kebagol ¡em¡e langues africaines sont prêtes a devenir des
afrikiweejo wontude janngir¡e e bi¡tir¡e. supports d'enseignement et de recherche.