Kuapykuéra
La polka paraguaya es un género de música popular bailable que se
interpreta de manera instrumental o cantada. De tipo folclórico, su origen se dio de
manera aún desconocida en el Paraguay de los primeros años tras su
independencia. Tuvo una gran difusión en el país principalmente desde el siglo
XIX, y luego en la región del Río de la Plata.
SOBRE LA POLKA MEC, DGEPPJA. (2018).
Clasificación: Pertenece al grupo de danza de pareja enlazada
independiente.
- Antecedentes: Su nombre es similar al de la Polka europea, nacida más
o menos por el año 1830, en Bohemia. Se difundió inmediatamente y, como otras
danzas de moda en Europa, llegó a América. Como ya comentamos, a mediados
del siglo pasado se la conoció en toda la zona del Río de la Plata.
- Denominación: La Polca Paraguaya, la denominación que adquirió
nuestra vivaz música y danza, si bien a través de su nombre no expresa un origen
auténticamente criollo, por su similitud con la Polka europea, presenta
características especiales que consideramos fue inspirada en el vibrar del hombre
de nuestra tierra. En resumen, entre estas dos manifestaciones musicales, solo
hay en común el nombre.
- Música: La polca es un género musical, de ritmo vivaz, alegre, sincopada
y polirrítmica. Su tiempo musical es de 6/8. (MEC, DGEPPJA, 2018, p. 142)
ORIGEN DE SU NOMBRE:
La Polka es una danza de origen Europea, de movimiento rápido en
compás de 2 por 4, popularizado en 1835 en la República Checa. Por el origen de
su nombre Polka, hay dos versiones: Palabra checa que significa “pulka” o mitad y
otro dice que viene de la Polka en homenaje a los polacos.
En 1830 se crea en Bohemia (Checoslovaquia) una danza con ritmo
binario denominada polka que luego, hacia el año 1845, se extendió en la
Cuenca del Río de la Plata. Con el tiempo, el nombre "polka paraguaya"
fue adoptado por el pueblo paraguayo, para definir a la música popular
paraguaya de antigua data y de ritmos bien diferentes. En guaraní este género es
denominado "purahéi”, término que también significa canción, canto o tema
musical.
ORIGEN DE LA POLCA PARAGUAYA
Origen
La polka paraguaya es un género de música popular de carácter vocal o
instrumental. Previo a este género, en el periodo anterior a la independencia del
Paraguay, los estilos más practicados a comienzos del siglo XIX eran los ritmos de
origen jesuítico y español.
La fecha de origen de la polca paraguaya es inexacta, pero se sabe que el
27 de noviembre de 1858 el periódico El Paraguayo Independiente cita en sus
páginas que el pueblo paraguayo bailó por primera vez su polca. Por esta razón,
alcanzó mayor difusión desde mediados del siglo XIX, primero en Paraguay y
luego en la región del Río de la Plata. Con el paso del tiempo, la polca paraguaya
adquirió su propia identidad combinando ritmos ternarios, binarios y síncopas.
La palabra deriva de aquella danza europea Polka, proveniente de
Bohemia, originadoen1830. Este estilo consistía en bailes de parejas enlazadas e
independientes. Posteriormente comenzó a invadirlos salones europeos hacia
1840 y se expandió hacia los demás continentes. Así, se difundió en Paraguay a
mediados del siglo XIX entre las demás danzas de salón, el cual gozó de notable
aceptación en los círculos sociales de Asunción. Con el tiempo, el nombre "polca
paraguaya" fue adoptado por el pueblo paraguayo, para definir a la música popular
paraguaya de antigua data y de ritmos bien diferentes. En guaraní este género es
denominado "purahéi", término que también significa canción, canto o tema
musical. A lo largo del siglo XX varios músicos intentaron sustituir el nombre de
polca por Kyre´ÿ, Techaga’u o Danza paraguaya. (MEC, 2020)
La mayoría de las polcas más antiguas de nuestro país son de autor
anónimo, como Campamento Cerro León, Mamá kumanda, Mamá chemosẽ,
Alfonso Loma y otras. Algunas de las polcas cantadas más difundidas en la
actualidad son Che la reina, de Emiliano R. El nombre fue tomado por los
paraguayos de la polca europea, pero no guarda ninguna relación de ritmo,
armonía, contrapunto ni melodía con la misma. Por todo esto, para diferenciarla
de aquella se agrega la palabra «paraguaya» al nombre
Aunque la palabra polka se puede escribir también con «c» (polca),
últimamente se prefiere la primera manera, principalmente porque en guaraní sólo
existe la letra «k» para dicho sonido. En guaraní el estilo es denominado purahéi,
término que también significa canción, canto o tema musical. El estilo posee
similitud con la música practicada por los indígenas guaraníes en la
época pre-colonial pero también en las Misiones Jesuíticas, y con las canciones
populares de la época colonial. Las primeras referencias al género datan del siglo
XIX. Se desconoce a los autores de las primeras polkas paraguayas, como:
Campamento Cerro León, Mamá che Mosẽ, Alfonso Loma, London Karapé, Solito,
Che lucero aguai’y, Ndarekói la culpa, Carreta guy, Guaimî pysapẽ. La mayoría de
las composiciones son cantadas, aunque existe un cierto número de polcas
instrumentales, principalmente entre las más folclóricas y antiguas. En la tercera
década del siglo XX, el joven compositor José Asunción Flores a partir de la polka
paraguaya creó un nuevo estilo de música popular, muy similar pero más lenta y
hasta melancólica, denominado guarania. Este se convirtió en un género
practicado posteriormente por un gran número de los intérpretes de polkas y
también con creadores comunes. En los años de 1970, el creador Oscar Nelson
Safuán, exiliado en Brasil, e inspirado por la polka paraguaya, la guarania
y ritmos e instrumentos indígenas creó la avanzada, estilo popular y de gran
aceptación en la danza. Los instrumentos más frecuentemente utilizados en las
interpretaciones son la guitarra y el arpa paraguaya, pero numerosos músicos
también lo hacen con otros de viento y percusión (trombón, trompeta, clarinete,
tambor, redoble, platillos, etc.), como así también desde la segunda mitad
del siglo XX instrumentos electrónicos. También al estilo y con
instrumentos propios desinfónicas se han realizado versiones, conciertos y
grabaciones, como por ejemplo los de la Orquesta Sinfónica de la Ciudad de
Asunción. A partir de un patrón rítmico similar pero con diverso
carácter, se encuentran distintos subgéneros o variaciones de la polka,
entre ellas: la galopa, la polca syryry, el kyre’y, la polca popó, el chamamé, la
polka canción, la polka valseada, la, polka jekutú, el purahéi jahe’o, etc.
Así mismo, a lo largo y ancho del Paraguay existe una gran cantidad de
Academias de Danza públicas y privadas en la cual los estudiantes
(principalmente niñas y mujeres) aprenden a bailar polkas, junto a otros estilos
latinos. (UNA 2019)
Características de la polca paraguaya Son rápidas, alegres, briosas.
La melodía se mueve habitualmente en compás binario.
El acompañamiento es firme, categórico, ternario, con bruscas alternancias
binarias, de breve duración.
La escala es la diatónica universal.
La armonización es del tipo universal, en general, muy sencilla.
El sincopado paraguayo es una cualidad esencial.
En las bandas populares, el bombo tiene partes de golpes a destiempo,
cayendo en el ritmo ternario del acompañamiento en 3, a veces en 2.
No tienen injerencia indígena ni en el ritmo ni en la melodía. Los conjuntos
musicales no utilizan ningún instrumento indígena
Estilos de la polca paraguaya. (syryry, valseado, jekutu, popo)
1. Polca syryry: nombre guaraní cuya traducción es polca arrastrada,
deslizada, resbalada. Consta de tres movimientos realizados todos al ras del
suelo, arrastrando los pies sin el menor salto y llevándolos en línea recta. Las
piernas se encuentran más rígidas, casi sin flexionar las rodillas.
2. Polca jekutu: su traducción es polca clavada, por la característica de
bailar marcando el paso en el lugar, como si se estuviera clavado o fijo, sin poder
desplazarse.
3. Polca valseada: los bailarines realizan un suave balanceo, semejante al
movimiento de vals. Resulta fácil esta aplicación dado que el vals posee también
un paso básico de tres movimientos, parecido al de la polca, aunque por supuesto
con otra acentuación.
4. Polca popo o Jeroky popo: su traducción es polca saltada, lleva esta
denominación por la característica de los bailarines que van ando pequeños
saltos, o parecen darlos en la marcación del compás. (MEC, 2021)
POLCA PARAGUAYA ÑEMONEĨ
Ñande purahéi “Polca Paraguaya” oñemoneĩ “Patrimonio Nacional Cultural
Inmaterial”-ramo.
Apoukapy Ipapapýva 335/2019 rupive, Tetã Arandupy Sãmbyhyha (TAS),
oiporavo ha omoneĩ ñande purahéi “Polca Paraguaya”, “Patrimonio Nacional
Cultural Inmaterial”-ramo. Péicha ojehechakuaa ha oñemomba’e ko ñane
arandupy teete rehegua.
Ñande purahéi teete rupive niko avei oñemoasãiva akóinte ñane guarani
ñe’ẽ, ha avei castellano.
Ko apoukapy, artículo mokõihapeguápe he’i avei oñemoneĩha Patrimonio
Nacional Cultural Inmaterial umi kuaapy, técnica ha mbo’epy oñemoasãiva yma
guivéma Polca Paraguaya rupive, taha’e ñande purahéi térã ñande jerokýpe.
(Secretaria de Politicas Linguisticas 2019)
AUTORES MAS REPRESENTATIVOS
Emiliano R. Fernández
Emiliano R. Fernández oĩ niko apañuã'imi tenda ha ára o'arahecha hague
moõpa raka'e, añetehápe, oĩ ojepovyvýva ha he'íva heñóihague 8 jasypoapy 1894
jave Yvysunu tavaópe, táva Guarambare, Paraguái retãme. Itúva ha'e Silvestre
Fernández ha Bernarda Rivarola.
Imitã ha imitãrusu jave
Ohai 2.000 ñe'ẽpoty ári. Añetehápe ndojekuaái añetépa mba'éichapa
hekove imitãme, ojekuaa iñepyrũme oikova'ekue pueblo héra Ysatýpe, iprimaria
ojapo ko'ápe quinto grado peve.
Oikóvo revolución 1904, ogueraháva choguykuéra (miembro Partido Liberal,
agrupación política ymaite guive oúva oñemopyendáva 1887 jave) poder-pe,
oñemopyenda tavaguasu Concepción gotyo (opytáva Paraguái yvate gotyo),
ko'ápe omboguata iservicio militar.
Iguata ñepyrũjehaijey
Amo ary '20 rupi, ha'e oje'eháicha espíritu bohemio ha errante oipykúi,
oñepyrũ oikundaha opa tenda Paraguái rehe ojeipysóva, ohaívo verso ha'éte voi
he'íva térã opurahéiva omoirũ ichupe imbaraka: “Primavera” (I y II), “Trigueñita” ha
“Pyhare amagýpe”, oñemoherakuãva “Okara poty kue mímei”, kóva peteĩ revista
verso ha purahéi meméva o editáva hetaite ary familia Trujillo, ko'ágãite
peve.Péicha ohai avei mokõi composición de tono épico maymáva oguerohorýva
ohendúvo ha'éva: “Che la reina”térã “Aháma che china” ha “Rojas Silva rekávo”.
Oiko jave Cháko Ñorairõ, kóva Paraguáiha Bolivia (1932-1935) oike soldado
Regimiento de Infantería “13 Tuyutí”me, ohaívo verso iporãvéva opytu'u jave
ñorãirõ mbytépe. Ojejapi ha upéicha oñembohasa Paraguaýpe gotyo. Péva
combatiente ramo, upe batalla Nanawa, oguahẽvo yvatéte ipy'aguasú ha
oñeha'ãhágui. Oiko jave conflicto internacional, iverso oguahẽ Patria hugiuaitépe,
ome'ẽvo kyre'ỹ ha ojeroviávo victoria rehe, péva rehe ojehero “Tirteo verde olivo”,
kóva ñe'ẽ ome'ẽva Mauricio Cardozo Ocampo. Ohasávo sesenta ary umi mba'e
oikohague, oñehendúvo purahéi, hetápe omopirĩ tetã ohaúgui umi conciudadano-
kuérape. Péicha erudito e intelectual Carlos Villagra Marsal he'i hese ha'éha pe
ñe'ẽpapára popular por excelencial Paraguáipe. Hendive upe verso ohaíva
“joparápe.” (ombojopyru guaraní ha castellano) oiporu kuaa ha oguahẽ pueblo
ãnga ruguaite peve.
Tape oipykúiva
Peteĩ curiosidad ohasáva producción omotenondéva ko'ã vore ohaíva
kuñanguérape oñembojava'ekue hese hekovépe ha nambovýiva: hembireko,
María Belén Lugo, Leandra Paredes, Zulmita León, Mercedes Rojas, Catalina
Vallejos, Dominga Jara, Eloísa Osorio, Otilia Riquelme, Marciana de la Vega, ha
oĩve. Iñe'ẽpoty paha ohaíva hasyrerekua, Facunda Velázquez-pe, omano mboyve.
Omba'apo'imi periodismo rehe, omba'apo “Semanario Guaraní”-me hendíve
Facundo Recalde.
Hekovépe, omoherakuã aranduka'imi hérava “Ka'aguy jarýi”, orekóva
ñe'ẽpoty emblemático mimi.
Emilianore, ojekuaaháicha, síntesis oĩ bohemia paraguaya-pe. Ndopytáiva
peteĩ hendápe ha pyhare pytepeve oguatáva, ohasa tiempo Sapukáipe, ambue
Caballero gotyo, upéi San Pedro, Puerto Casado, Puerto Pinasco, Rancho
Carambola (Brasil)-pe, jepénte ha'e músiko ha poeta, ombokatupyry tembiapo
carpintero, obrajero, scouts guía ha guardabosque. Péicha hembiapópe oĩ Carlos
Casado, hendive idespido, péicha oĩ recomendación ha'e orekóva: “Arakaeve ani
oñemomba'apo upe empresa-pe ifarrista-gui”.
Distinciones
Ary 1950 jave Asociación de Escritores Guaraníes ombohéra ichupe “Gloria
nacional”.
Tembiapo
Hembiapo ipukúva ha umi purahéi, oreko ko'ãva mbytépe, umi oheñoiva,
umi purahéi popular:
“Paraguaýpe del Paraguay”
“Las siete cabrillas”
“Adios che paraje kue”
“La última letra”
“Siete notas musicales”
“Guavirá poty”
“Oda pasional”
“Tupãsy del campo”
“Despierta mi Angelina”
“Che pochyma nendive”
“Ndache pochýi nendive”
“¿Porque?”
“De lejos vengo”
“Tujami”
“Jagua rekove”
“Mboriahu memby”
“Reten pe pyhare”
“13 Tuyutí”
“Soldado guaraní”
“1º de Marzo”
“Ñesuháme”
“Nde keguýpe”
“Nde juru mbyte”
“Farra chui che kepe guare”
Omano mboyve, oheja ko mba'e jerure iporãitereíva ojehaíva castellano-pe
“Mi pluma”.
Investigador Roberto A. Romero, umi biógrafo mbytépe ha'éva principal,
imandu'a mba'éichapa oñepyrũ omano: “Peteĩ ára 3 jasypateĩ 1948 jave, 18 aravo
jave rupi, oguahẽ Emiliano upe almacén ojekuaáva “Caracolito” barrio “Loma
Kavara”...Péicha ohupyty ichupe peteĩ tiro de pistola pytũmby guive ojepóiva,
ohejáva vaietépe...Ombosako'i hikuái ra'e peteĩ emboscada ichupe. Ko kuimba'e
oporojukáva ndojeapresái. Ko'ã músico Ricardo Pereira, Federico Esmerdel ha
Carlos Vera ogueraha ichupe peteĩ camilla-pe Hospital Militar Central... peve. Upe
pyharépe ointerveni quirúrgicamente Dr. Pedro de Felice. Upépe heta jasy hasyete
omano meve. Péicha aravo 4: 25 aravo'ípe upe 15 jasypoapy 1949 jave”.Ko káso
omohu'ã hembipota, “Okara poty kue mi” he'ívo: “Omano pérfida bala-gui”.
[Link]
MANUEL ORTIZ GUERRERO.
Heñói Villarrica, Yvaroty, 16 jasypokõi 1897-pe. Ñe’ẽpapára omotenondéva
avei ñe’ẽporãhaipyre corriente moderna rehegua. Manú ojehero, hi’otĩ ha
omoñemoha’eño, ou ojapopa iñemoarandu Colegio Nacionel de la Capital-pe ha
isasõ jave omba’apo omyasãi hağua upepegua Revista del Centro Estudiantil ha
ipype iñe’ẽpoty’ypy, upégui ñe’ẽhaipyre Paraguaygua oñepyrũma ohecharamo
hembiapo, upéicha omombe’u Arturo Alsina.
Oiko peteĩ ogakuépe ha araro’y vove peteĩnte ikatu oke ha ambuéva opáyvo
oñeno ambuéva oguerekógui peteĩ frazada-nte hikuéi, ko jeiko asy opyta Manú
korasõkuápe ha upéva katuete oñandu ijehai rupi taha’e castellano-pe térã
guaraníme.
Ñe’ẽpotykuéra ohaíva guive haimete opavavégui oiko guarania, purahéi
omoheñóiva’ekue José Asunción Flores.
Ñe’ẽpoty jehai ha mbaraka ñembopu añónte pe ha’e oikuaáva, peteĩ jey
ndaje oguevívo hogakuemíme hikuéi ohendu mba’éichapa kuñanguéra imemby
ndive hasẽ asýva hikuáimante ha upévagui oñepyrũ ohesa’ỹijo ha omoheñói upe
purahéi kangy asy ha iñembyasýva ha’éva ñande guarania ojehecharamoitéva ko
yvy ape ári. Arte-gui ha’e oikove, ohai peteĩ máquina de escribir-pe nde
tujapajepéva ha upéi osẽ ohepyme’ẽvo ojuhu peve máva ojoguáva ichugui.
Imba’asy oguerekovaígui ichupe ha’e heko ha’eño ha hasýpe ojogua peteĩ
imprenta ha péicha heñói Editorial “Suruku’a”. Omano Paraguay 1933-pe,
hembiapokuéra apytépe oĩ: “La Loca” ha’éva ñe’ẽpoty ojekuaavéva. Ohai heta
aranduka, umíva apytépe oĩ: “Surgente”, “Nubes del Este”, “Pepitas”, “Ne rendápe
aju”, “Panambi Vera”. Ha ñoha’anga apytépe katu ohai comedia “Eirete”, “La
conquista” ha “El crimen de tinta lila”.
Patronato de Leprosos del Paraguay omoapysẽkuri peteĩ arandukápe
opavavete hembiapokue.
[Link]
ortiz-guerrero_80.html
LUIS ALBERTO DEL PARANÁ
Luis Alberto del Paraná Heñói Altos (Paraguái), 21 jasypoteĩ 1926-me,
14.30 aravo jave, ha isy Jacinta Mesa (ndaha’éi Meza) omoĩuka héra kuatia-pe
Juzgado de Paz-pe 14 jasypoapy 1926-me. Oñemoarandu mitã mbo’ehaópe
Ypakaraipe.
"Heñói Arte-pe guarã 1942-me, Primer Certamen de los Barrios aja;
mitãrusu papoapy ary orekóva , ijahy’o porã añetéva opurahéi Campo Grande
rérape, ha hendive avei Humberto Barúa ha ambue purahéipe héra tuicháva, arpa
mbopuhára Digno García. Rex tujápe, tapichakuéra oĩva upépe hembe’apa
mitãrusu’i cuartelero, ikoyguanunga ha avei ipy’aguasúva, heko kokueyguára ha
ijuruvy’asýva rehe”.
Omano Londres (Ingyatérra)-pe, de derrame cerebral, arateĩ 15 jasyporundy
1974-pe, Prembridge Court Hotel (34 Prembridge Garden, Londres, W2 4DX
Reino Unido)-pe, piso peteĩháme, koty No.8, orekórõ guare 48 ary.
Hogapy
Ha’e ñemoñare irundyha poapy apytépe, (irundy oikovéva: 1998).
Peteĩmínte kuña: Obdulia (Chiquita), avei puraheihára, katu ko’ága nahanirivéima.
Ña Jacinta, isy, omano ha’e oĩramo guare Europa-pe (Estocolmo), 15 jasypoapy
1956-me (ára ha jasy heñói haguépe. Orekova’ekue upérõ 67 ro’y).
Ao’apohava’ekue. Itúva (de Paraná): José Domingo Encina Gonzalez, mbo’ehára
okára va’ekue, ombopusémi mbaraka ha opurahéi avei. Omano Piripucú
(Concepción departamento) -pe, Ña Jacinta omosẽ rire chupe hógagui
"iñakãhatãre", oñorairõhápe Asociación Nacional Republicana (Partido Colorado) -
rehehápe, guerra civil aja, 1947-pe.
Hekove ha hembiapokue
Luis Alberto del Paraná, omenda peteĩha Lissette Cairoly, francesa
(princesa peteĩ circo-pegua) ndive. Mokõihápe katu omenda jerokyhára España-
gua Carmen González Caballero ndive. Mokõi iñemoñare: Luis Manuel Meza
González ha Carmen Fabiola Meza González.
14 arýpe oike boy-scout (explorador) ramo "Batallón Rojas Silva"
(Salesianito)-pe, omotenondéva Pa’i Ernesto Pérez Acosta, ohenduva’ekue chupe
opurahihápe "yvyraguýpe ruiseñor-icha...".
Upe rire (1958), Milán (Italia), Paraná ombojopói Pa'í Pérez-pe peteĩ
bandaliza (instrumentos de percusión) Batallón-pe guarã. Are rire opurahéi Pa’i
Pérez-pe guarã peteĩ purahéi onohẽva’ekue peteĩ disco heta purahéi orekóvape
(LP) Philips Internacional-pe, omyasãiva’ekue yvy tuichakue javeve.
Ou rire tetãnguéra Centroamérica-guágui, Luis Alberto del Paraná –téra
ojapyhyva’ekue México-pe-, ojapo peteĩ aty Digno García ndive ha ombohéra
"TRIO LOS PARAGUAYOS", Agustín Barboza avei oike pype he’ãche ñe’ẽpapára
ha político Epifanio Méndez Fleitas rupive. Decreto osẽva Poder Ejecutivo-gui
Papapy 1.736, oñemyasãiva’ekue arange 24 jasypateĩ 1953-pe, Omoĩva hese
Paraguái Retã Motenondehára, Dr. Federico Chávez, ha Ministerio de Hacienda,
Dr. Guillermo Enciso Velloso, Tetã Rekuái ome’ẽ 3.200 dólares viri, peteĩteĩva umi
artista-pe, omyasãi hagua Paraguái purahéi Europa rehe "Misión Cultural Oficial"
ramo.
Opa rire arange kuatiápe he’íva upe Trío opa, ha Paraná ojapo ambue aty
hérava "LOS PARAGUAYOS", ityvýra Reynaldo Meza (Are rire omendáva Gladys
Reyes; mokõi itajýra: Rosa ha Azucena). Rubito Medina, ha arpa mbopuhára José
de los Santos González ndive; ha vokóikema onohẽ disco Philips de Holanda
ndive, mokõi LP's: "Famous Latin American Songs" ha "Ambassador of Romance",
pya’etemi hetaiterei ojehepyme’ẽva’ekue. Péicha oñepyrũ onohẽ “ 500 pyrahéi
rasa rupi", ohasahápe heta mba’e omano meve.
Iñeñotỹ Paraguaýpe
Mba’e ndetuichaitéva mbovy jey ojehecháva tetã Paraguái rekovépe
va’ekue iñeñotỹ. Tetãyguakuéra osẽmba tapépe ijeheguirei avave opeipirũ’ỹme
chupekuéra ohechauka hagua imaitei paha ipehẽngue ohayhuetévape.
Ombohapeva’ekue upe tetãyguakuéra rembipota ha’eva’ekue pe tembiapo
guasu herava’ekue"Cadena del Dolor", opavave nunga pukoe Paraguái (ha
tetãnguéra ijereregua), ojoaju haguépe omysãimbaite hagua, oguahẽ mboyve
Paraná retekue Paraguay aviõ guahẽhápe; upéichante avei ivelorio okóva Teatro
Municipal-pe, ha upéi jehopa Cementerio Italiano (Cementerio de la Recoleta)
peve. Pe joaju guasu oikova’ekue omboguata Radio Ñanduti (Gloria / Humberto
Rubín) ha Radio Comuneros ("Coco" Bernabé).
Paraguayan Song Nº 1
Paraguayan Song Nº 2
Bajo el Cielo del Paraguay
Famous Latin American Songs
South American Minstrels
Trovador Tropical
Trovador Tropical Nº 2
Tropical Trip
Ambassadors of Romance
Historia de un Amor
Buenas noches mi amor
En escena
Para mí, Para tí, Paraná
Sentimentally yours
Canciones de las Américas
La Burrerita de Ypacarai
In Rominia I
In Rominia II
In Rominia III
In Rominia IV
In Rominia V
Mi Guitarra y mi Voz
Felicidades
Amici, Amici
All Star Festival - UNICEF
Acuarela Paraguaya
Por todo el mundo...
Paraguayos in Tokio
Popular Favourites
Music Minstrels Please
San Remo 1966
Fiesta Asuncena
En Buenos Aires
Con los Violines de Lima
World Hits
Live in Concert
Siempre el mejor
Espléndido
In London
Papillón
Epopeya Nacional
Éxtasis Tropìcal
Latin American Dance Party
Live in Concert... Berlín
Canciones Tropicales
Adiós Mariquita Linda
Quizás, quizás, quizás
[Link]
Félix Pérez Cardozo
Félix Pérez Cardozo, heñói Hi’atýpe, tava’i ojejuhúva tetãvore Guairápe,
Paraguái; ko táva hérava "Félix Pérez Cardozo" ko'ágã, o’arahecha 20 jasypateĩ
1908 jave, itúva Teodoro Montorfano Pérez ha isy Cándida Rosa Cardozo Silvero.
Iguata ñepyrũmby
Ha’e tekove oñemomba’eguasúva Paraguáipe hembiapo andúre,
ombokatupyry mba’éichapa ipu ha imbopu rory ñemohenda ysapúpe (arpa).
Jepiguáicha táva okaháre, oñemoarandu rudimento ejecución ambue arpista
ndive, upéva rehe oikuaáva autodidacta ha ndojekuaái imbo’ehára.
Oime peteï trío, paradigmático, arpa ha mokõi mbarakápe, Ampelio Villalba
ha Diosnel Chase, omoirũva poeta Pedro José Carlés, hendive oho tavaguasu
Paraguaýpe (Paraguaýpe) ary 1928 jave, ojekuaauka avei umi festival tavarandúre
ojejapóva, ombosako’íva Teatro Granados karai Aristóbulo “Nonón” Domínguez ha
umi tenda atyha pyhareguápe.
Ary 1931 jave oho igrupo ndive Buenos Aires gotyo, Argentina, ko’ápe
omba’apo ha heta arýpe. Péicha tetã rembiasápe hetaiterei músico paraguayo
ohóva ha omokunu’ũva tavaguasu l porteña imembýicha, heta tapichápe ymaite
guive.
Hekovekue
Pya’eterei, hembiapo ojekuaáva estilo ha composición ha’e omoĩva, heta
je`ýpe omoheñói purory ysapúpe guarã (arpa), ogueraháva ichupe
oñemoakarapu’ã haguã pya’eterei ha oguerohorýva público opaichaguáva. Heta
conjunto-pe oikeva’ekue ha upéicha ary 1945-me omopyenda ha’ete voi hi’atyete.
Oimévo Buenos Aires ha Río de la Plata pukukue ohasa porãterei oñemomba’égui
hembiapo ha herakuã opa tendáre, péicha peteï tape oïva tavaguasu argentina
Mendoza-pe hoguera héra ha herajoapy oñemoĩ upe tendápe.
Ograva hetaiterei disco ko’ágã peve oñehendúva, pe oñemoherakuã ha
ojeguerohoryetereíva ha’e, “Guyra campana” (“Pájaro campana”), oñehendúva
internacionalmente orekóva peteĩ motivo onomatopéyico; ko’ã obra oĩ “Motivo
popular” ramo umi enciclopedia ha aranduka ojehaíva ha omombe’úva música
paraguaya mba’éichapa, maymáva oñandu ha omomba’e recopilación hal ojapóva,
armado omohu’ãva ko pieza capital orekógui talento oúva Pérez Cardozo-itégui.
Ome’ẽva peteĩ tenda omongakuaáva ha ojeporúva arpa paraguaya
ñemoherakuãme ha ojeipysóva aspecto técnico-pe oñemoĩvévo mba’epu
ombohetave cuerda, péicha ipo sãsõva, omoirũvo acorde quebrado polca
paraguaya-pe guarãva ha omoĩvévo recurso técnico po akatuápe (acordes ha
melodía kuã pohape guarã, trémolo, glisando ha ambue efecto).
Hogaygua
Omenda argentina Victoria Sánchez Sáenz ndive, ipehẽngue mbohapy:
itajýra ha`e Angela Rosa, Bienvenida ha ita’ýra Víctor.
Hembiapokue
Hembiapokue apytépe oime pe oñemomba’eguasuvéva arpa-pe guarã
ha’éva, “Guyra campana”, “Carreta guy”, “Jataity”, “Llegada”, “Mi despedida”,
“Angela Rosa”, “Che valle mi Hy’aty”, “Che valle mi Yaguarón”, “En tí hallé
consuelo”, “Tren lechero”, “El sueño de Angelita”. Ombopiro’y ñe’ẽpoty vore
oñeinspiráva mokõi ñe’ẽpapára, ha’éva Víctor Montórfano (“Tetagua sapukái”,
peteĩ himno oikuaaukáva “pueblo sapukái” oguerosapukáiva oguah{e agua ára
iporãvéva Paraguáipe); Antonio Ortiz Mayans (“Burrerita”, “Pasionaria”,
“Puntanita”, “Asunceña” ha “Taperé”), Félix Fernández (“Rosa”), Rigoberto Fontao
Meza (“El arriero”), Andrés Pereira (“Mariposa mi”), argentino Hilario Cuadros
(“Los sesenta granaderos”, oñehendúva Argentina gotyo ojeguerekóva himno
popular añetérõ) ko poeta-pe tuicha mba’e loguerekóva tetã Paraguái hekovépe,
Emiliano R. Fernández, obra en conjunto omopyendáva pilar añeteguáva purahéi
teko ñorãirõme, imbaretégui ipurory ha ojehechágui jehaípe tetã rayhuete (“1º de
Marzo”, “Che la reina (Aháma che china)”, mborayhu reheguáva (“Oda pasional”,
“Oñondiveminte”) térã opáichagua omombe’úva (“Desde la selva” ha
“Primavera”).0ime avei “Ka’aguy ryakuã”, “Isla Puku”, recopilación motivo popular
“Jaha che ndive”, “Lui ryevu”, “Misiones”.
Hembiasa pahãpe
Pe “mitá guasu” kakuaa (niño grande) ojehero pe hete ha ijyvatekuére,
omano avave oha’ãrõ’ỹme Buenos Aires, Argentina-pe, 9 jasypoteĩ 1952. Jave
Atahualpa Yupanki, tendota mbarete purory ha ñe’ẽpotýpe orekóva inspiración
folklórica ko siglo Argentina-pe, opurahẽi ichupe ipurahẽi ñembyasýpe “Canción
del arpa dormida” (ombopurorýva Herminio Giménez): “.Péicha ha’e peteĩ kuarahy
ha ka’aguy misterio / agreste romance-gui oúva india ha mensú / oguahẽva ipópe
yvy gaucha chemba’évape / oipyaháva armonía, ¡oh! Mitã guasu./ Omokunu’õva
ensueño ogueraháva ñande rekove / hal viajero rehóva ha nderejuvéi haguã. /Ko
árape arpa india opyta oke / peteĩ guarania ndikatúiva osẽ”.
[Link]
Agustín Pío Barrios
Mbarakapúpe hi’arapáy Agustín Pío Barrios Ferreira, peteĩ 5 jasypo, ary
1885, táva San Juan Bautista, tetãvore Misiones, tetã Paraguay. Hi’ãnga
marangatu ojehekýi hetégui, táva San Salvador ryepýpe, tetã el Salvador, América
mbytetépe, upe 7 jasypoapy, ary 1944-jave. Oikove 59 ary.
Umi guyramimi yvyrarakãre ipuraheikuérape tapiaite oporomomaitei
yvyporakuérape. Umi Barrios rógape, katuete ñahendu opurahéiva mba’apohárupi.
Ka’aruete pusãty ha mbaraka ojováre umi ava okarãi ha purahéi joyvýpe ñahendu
umi purahéi asy. Heta py’aporãpotĩ ombojegua upe ogapýpe, vy’arory ipotyhápe.
Itúva: Doroteo Barrios, Isy; Martina Ferreira, joyke’ykuéra; Mayma joyke’y
ombopu peteĩ tembipu ha ojapohikuái peteĩ pumbasyty umi pokõi oñopehẽngue.
Péicha joyke’ykuéra osẽ ombopu heta hendápe. Agustin Pío ogueroguatájave
paapy ary, ohecha ha ohendu chupe mbo’eharapavẽ Gustavo Sosa Escalada.
Sosa Escalada, ojerure itúvape mitã katupyrýre, ogueruhaḡua chupe
paraguaýpe, ikatuhaḡuáicha oñemoaranduve. Oñemoneĩ upe jerure. Paraguaýpe
oñemohenda. Mbarakapúpe oñemoaranduve Sosa Escalada ndive pe Ateneo
Paraguayo ryepýpe.
Opave mba’épe oñemoaranduve pe Colegio Nacional de la Capital ryepýpe.
Upépe pumbasy mbo’ehárapavẽ Nicolino Pellegrini, tuicha oipytyvõ chupe
ikatupyryvehaḡua upe mbarakapúpe.
CNC-pe omohu’ãvo umi mbo’esyry. Gustavo Sosa Escalada ohupi chupe
yvyrape ári ombopuhaḡua imbaraka ikatupyryvehaḡua. Péicha imbarakapuporã
umi ñande rapichakuéra renondépe. Ohohápe ohupyty umi horyvéva jepopete.
Gustavo Sosa Escalada, omotenonde umi tembiapo ikatuhaḡuáicha Agustín
Pío osẽ ñane retãpýpe ohechuka ombopukuaaha mbarakakate, pumbasykate
ombopuporãha. Ohohápe ojeguerohory chupe. Paraguaygua sa’i ohecharamo
chupe. Mba’ére. Ha’e okaraygua, ndaikatúi oñemotenonde paraguayguáre. Tavy
ombojehe’ahikuái ñañáre.
Nda’ijái ombopuhaḡua imbaraka pe Tavañoha’ãngarópe, hemby,
oñembotavypa umi mburuvicha’i tembiguái. Moõ ikatu ombopu ha’evoi ombohovái.
Umi mba’yrujoapypuku pytaha rovaiete oñemohenda. Okaraguasu hérava
Uruguaya, upe hyepýpe, apykapuku ári. Upépe ijatypahikuái, oñembyaty apyka,
umi karai ha umi kuñakarai oguenohẽ umi hógagui ikatuhaḡuáicha oguapypa umi
ohenduséva ha ohechaséva mbarakakatepu.
Péicha oiko ha’e ñaneretãme. Peteĩ ára ohejávo ñane retã oityvyro isapatu
ahihaḡua ogueraha ñande yvyku’i. Oñemyrõ. Hetaiterei ára oñemboty chugui okẽ.
Nda’ijáiva pe ñoha’ãnga rógape. Heta ára ojapose mbo’eharóga mbarakakate ha
umi mbarakápe ḡuarã. Ñembotovénte oñeme’ẽ chupe.
IMBARAKAPU.
Jaikuaaháicha Mangore heta ombopu Argentina-pe, Uruguaýpe- ha hetave
tetã Brasil-pe. Upéi Chile, Colombia ha Venezuela, Panamá, Costa Rica, Hondura
ha el Salvador, Guatemala ha México, Nicaragua ha Cuba.
Upéi, Madrid España, Paris Francia, Bruxelas Belgica, Roma Italia, Berlin
ha Munich Alemania, Holanda. Londres Inglaterra. Táva San Salvador tetã El
Salvador. Ko tetãme upe tendota Gral. Martínez, ome’ẽ chupe mbo’ehao
ombo’ehaḡua, óga oikohaḡua ha umi viru ohepyme’ẽhaḡua umi hembiapo.
Tendota oipepirũ chupe opytahaḡua hetãme oñangareko ikorasõre ha
ombo’emihaḡua umi temimbo’e ohecharamóva chupe.
MANGORE
Oguerekóva’ekue ijehe mba’eporãyvu, tapiaite osyrýgui hi’ãngapýre,
ohupyty hembiapópe. Ohohápe ha’e ko yvyapére ogueraha hendive
mba’ekuaakatu. Mayma tapicha katupyrýgui ha’ehína pe yvateve
ojapyharáva’ekue umi hembiapóndi, techapyrãmemetéva. Oguereko avei
tesapyso ipukuvéva.
Tavýgui ha umi ñañágui, ndojehechakuaáiva’ekue Mangorépe umi
hembiapokatu.
Umi mburuvicha hekovaíva ha ikaruvaíva heta ára oguerekorasy
tetãyguáme, omboguevívo umi mba’eporã apohárape. Ndohupytýiri jerovia umi
mburuvichágui.
Oiko ha’eño oheka yvypóra aty, pytyvõ chuguikuéra. Ombopuse ha
ombo’ese mbarakapu mbo’ehaópe, nda’ipóriva upérõ. Mayma okẽ oñembotypa
chugui. Umi sa’ive ombopúva mbaraka, paraguayguáva, ombotove okarayguápe.
Moõguipa oguenohẽ katupyry hape mba’ekuaa mbarakakatére. Oñeporandujoa.
Ha’e ohayhu pe ojapokuaáva’ekue. Tendote ha’e ojapi katupyrýpe. Héra
ha’e mbarakapu. Ha’ehína pe mbarakajarýi. Ha’e tavaygua ha tetãygua.
Osẽmimíma mbaraka ha Mangore rayhuhára ñane retãme. Ojejuhuvéne yvypóra
ohayhúva mbarakakatepu. Ñane retãme térã umi pytagua retãme.
Upérõ jareko ñoha’ãngaao tetãmba’éva, péva ha’ehína pe ko’áḡa oje’eha
ñoha’ãngaao táva Paraguay mba’éva. Oñemboty avei Mangorégui. Ateneo
Paraguáyope ija oĩjave mbo’eharapavẽ Gustavo Sosa Escalada. Ko karaiguasu
iñe’ẽhai umi mbarakakate mbo’erakuérape, jahechápa noipytyvõi Mangorépe táva
Buenos Aires-pe. Ha ojuhu umi pytyvõ ha’e oikotevẽva.
Puapu’ahũ oñongatúva pumbasy ipype upérõ ipyahu. Mangore ha’e pe
omoinge ypýva’ekue mbarakakatepu upe puapu’ahũ ryepýpe, ikatuhaḡuáicha
ñahendu chupe ñande rógape térã umi puhoépe. Ko’áḡameve.
Mangore ãngapy henyhẽva’ekue pumbasyporãgui, upévare ha’e
oñandurasý’akue peteĩ tekotevẽ. Mayma tetãyguápe, mayma pytaguápe
ohendukase imbarakakatepu. Avei pe imitã guive ojapo pumbasy pyahu
mbarakakatépe ḡuarã.
Avei Juan Sebastian Bach rembiapokuéra ombohasapaite
mbarakakatepúpe ḡuarã. Tembiapo tuicháva.
Ko arapýpe ndojejuhúi ha’eichagua ikatupyrýva pumbasy apópe. Iporã ha
iporãvéva ojapo, ohupi yvateve pumbasy oikotevẽva mbarakakatepu.
Tetã Paraguay ryepýpe, ha’eténte ojeráva mandu’a Mangore
rembiapokuére. Aveíko ojehecharamojey pe héra ha umi ipumbasy.
Ipuku ha mombyry Mangore rapykuere. Aguyje apytépe ñamoñe’ẽne Cayo
Sila Godoy ha Berta Rojas rembiapo pe Mangore pumbasýre. Ha’ekuéra
oipyguara pe Mangore rapykuere. Heta mbarakakate pmbasy Mangore mba’éva
ojejuhu ha ojejuhuvéne.
Mangore ha’ehína pe oñeimo’ã’ỹva’ekue. Tekove marangatu
ojejuhukuaa’ỹva ha’eichagua. Jahecha’ỹva ha ñahendu’ỹva. Upévare ndoúi ha
ndohói ñandedéve hekove ha hembiapokue. Ndaipóri opyvoíva ha osapukáiva
héra umi atyguasúrupi.
Ñane retã Paraguay oguereko peteĩ puhoe ikatúva omba’apo ñane retã
rayhupápe. Pyharekue, peteĩ aravo, arakõi guive ára poteĩmeve, ñahendumi umi
pumbasy ohejáva’ekue ñandéve Mangore. Ñahenduhaḡuánte. Tetã puhoe ko
arapeve okirirĩ Mangorégui.
Mangore rérape ikatuhína ojejapo poravoguasu ñamohu’ãvo umi ary. Tove
tojeporavo umi pumbasy mbarakápe ḡuarã ha toñemoĩ peteĩ, mokõi, mbohapy
jopói umi ijapoharépe. Opavave ñambotáne umi mburuvicha korasõratã, Tupã
rérape, jahechápa ndaijuruvýi tetãyguápe.
Tetãygua remiandukuéra ikatúne opaypa omomorãhaḡua Mangore
rembiapo. Heta ava mba’epota ko ha’éva. Jajerure tapiakuaa chupekuéra
osẽmeve. Hesa’i ñane retãme ñe’ẽpoty ha pumbasyapo.
Ñande rekove oikotevẽ pumbasy ha ñe’ẽpotýre. Ko’ã mba’e pohã
yvypórape ḡuarã ha ñande ne’irã jahechakuaa. Mangore rekove rupive
ñanderovasa Yvategua ha ñande ndajahechakuaái térã ñañembotavýnte,
pytũmbýme jaikórupi, jepérõ ja’ekuaa tesapeporãme jaikoha…
BARRIOS PUMBASY.
Hembiapokuéra: Danza macabra, Gran marcha heróica, Sonata a mi
madre, Capricho, Loreley, Página de albúm. Recuerdo de un sueño, Canzonetta,
Madrigal, Lyenda Guaraní, Maxixe, Aconquija, Tarantella, Contemplación, Minué
en Si mayor, Romanza, Invocación a la luna, Danza Guaraní, Diana Guaraní,
Choro de saudade, Preludio, Recuerdaos del Pacífico, Rapsodia americana, Jota
aragonesa, Armonias de América, Oración, Danza en Re Menor, Aire Paraguayo,
Allegro sinfónico, País de abanico. Capricho español, zapateado Caribe, Una
limosna por amor de Dios, Luz mala, Aire de guerra, Kyguavera, Tú y yo gaviota,
Mabelita gaviota, Serenata morisca, Danza chilena, Gran Jota, Confesión, Julia
Florida, Potpourrí lírico sobre trozos de operas. Bicho feo, tango humorístico,
Melodias en sol, Alborada guaraní, Trémolo, Canción de la hilandera, Gavota al
estilo antiguo, Villancico de navidad, Último canto, Todas para guitarra sol. Etc.
Mbarakakate mbopuhára, tekove marangatu Agustín Pío Barrios, oguereko
ñe’ẽpoty. Umi joyke’y Barrios ombopukuaami umi tembipu, iñe’ẽpotykuaaa avei ha
maymavéva mbo’ehára.
[Link]
POLKA JEROKY OPAICHAGUA
2.1.1. Jeroky Ñepyrῦmby Paraguáipe
Jeroky Paraguáipe ningo oje’ekuaa oñepyrῦhague español ha jesuita-kuéra
oúramoguare, ohechaukava’ekue indígena-kuéra mba’éichapa ojejerokykuaa ko
mba’e. Upéramo oïmava’ekue ypykuéra jeroky ohechaukávo hete rupi opa mba’e
oñandúva.
Guarani-kuéra opurahéi ha ijerokyhýimi, katu kuimba’e añónte ojapóva
oñemondévo kuña ao rehe.
Koichagua jeroky oje’e oñepyrῦhague ary 1.500 rupi, sa’ary XVI.
Sa’ai marandu ojeguereko oñe’ẽva jeroky rehegua ko’ã mokõive ary pukukue aja.
Oikove gueteri jeroky aty peguáva Europa-gui ouva’ekue, ko’ýte pe cuadrilla, avei
ojejerokýva sapy’amimi umi imba’e teéva.
Kóva ko arýpema ojekuaa ñepyrῦ avei hetáichagua jeroky salón peguáva, ha
ndaha’éi aty pegua térã mokõi tapicha añónte ojerokýva oñondive joajúpe (bolero
ha tango peguáicha), ambue hendáicha avei mokõivéva opopohápe (contradanza).
Peteĩteĩva ko’ãva oguerekova’ekue ijehasa porä rehegua. Mokõivévante
oñepyrῦ’ypyva’ekue américa pegua tetãnguéra rupi ha oñemohenda jerokykuéra
ojekuaavéva apytépe, upévare ndojepytamo’ãi ko’ápe añónte ojekuaaukavévo
opáichagua. Upévare, heteve mba’e pyahu oikéva oúvo, ko’ã jeroky ñemoneĩ
omochi’ĩve vaicha ñane mba’e teévape.
Ko’ã ary pukukue aja, umi taita ojerokými vy’a guasuhárupi, ikatupyry ha
oñeha’ãva ombyaty opáichagua tavayguápe ha avei okarayguávape oikovévo
hikuái ojoapytépe. Opaichaguarei ojehecha aty opurahéi ha ojerokýva, ojokopáva
tembiapoita upe ára pegua, pytu’uhávo ohechaukáva hikuái opa mba’e
ojapokuaáva ha oñamindu’u avei mba’éichapa omog̃uahẽta pe procesión religiosa,
vy’aguasu, jeroky ha toro ñemoñarõ.
Ko’ãichagua vy’ápe ohóva heta tapicha ha sapy’ánte pokãmínte avei, ha’ekuéra
oguerovia ha omomba’égui oikuaaháicha ijatykuérape.
Ary ñepyrῦme tuichaiterei mba’e tembiasápe g̃uarã, ko’ýte jeroky rehe oñeñe’ẽvo
ñane retãme. Oñembopyahumimi jerokykuéra ojehechaukávo ñoha’ãngápe
hamba’e.
Ko’ä mba’e rehe he’i ñandéve Mauricio Cardozo Ocampo: “heñói ñe’ẽpapára,
upéima ambue ikatupyrýva “Ma’erãpa reikuaase”. Opyta peteĩ apañuäi
oñemyatyrõva’erãva, ndahéra teéva, ojejuhuva’erä ichupe ayvurã pyahu ohóva
paraguaigua reko teére.
Upévare oñemongeta ha omba’apo hapichakuéra ndive ha og̃uahẽ Delfín
Chamorro, Leopoldo Elizeche ha mbo’ehára Miguel Morosoli, ha avei pianista
Emilia Troche rendápe, kóva ombopúva omoñepyrῦva’ekue haipyre ha, (peteĩ jey,
pe ohaiva’ekue oĩ ko kuñakarai Flores moirῦhára rógape, ohendúvo mba’éichapa
oñembohyapu pe guarania heñoiñepyrῦva), ojeporeka Paraguái
ñe’ẽporãhaipyrépe ha ha ojejuhu ñe’ẽpapára Molinas Rolón ñe’ẽnguéra rehe
he’ihápe: “ha’eva’ekue avei guaránia, tenda ojejeruréva héra teerã ijapoharéicha
puraheirãme”.
Paraguái jeroky ha’e hína mba’e ojehechaukáva ymaite guive español ha guarani-
kuéra apytépe, ha upéima ojejapyhy oúvo paraguái arandupýpe oje’e ha
ojekuaaukávo mba’éichapa yvypóra reko purahéi rupive ha ko’ápe ojeguereko
Paraguái jerokyetéva. Ko’ã jeroky oguereko hína ipurahéi ha mba’éichapa
ojejerokýta avei, pe táva mba’e tee. Opaichaguarei ningo ojejuhu oĩha
ojehe’akuévo moköi arandupy: europeo ha guarani mba’éva, oikova’ekue España-
ygua ha guarani oñondive, upéima ojeguerekoikehápe ambueichagua jeroky
ogueruva’ekue Madame Lynch ha ambue tapicha tetä ambueguáva amo sa’ary
XIX aja ha XX ñepyrῦ rupi.
Arete guasu rehegua jeroky, guarani-kuéra mba’éva, ha’e hína upe
ojejerokyveva’ekue ijapytepekuéra, ha pe ballets katu ojejuhuhápe temimbo’ekuéra
mbo’ehao pegua, ohechauka ikatupyryha ojerokykuévo upe chacarera
[Link]. Opaichagua jeroky rehegua
Zapateo ha Malambo: Malambo hína herakuã guasuvéva gaucho-kuéra apytépe,
ojepurahéi ha’eñóva ha avei hay’ojoyvy térã atýpe, oñemonde katuíva gaucho ao
rehegua; ha paraguái zapateo oiporúva ko’apegua ao ha omoirῦ chupe harreador
oñenupãva yvýre.
Valseado térã polka valseada: ojejerokyhápe hasy’ỹhaichaite, tete ñemonbu’e
mbeguekatúpe. Ko mba’épe ojeporu purahéi ipu kangýva ha oñemohenda pokõi
mba’épe: Ñemomaitei; Vals (kóva kuimba’énte ojerokýva); Molinete; Mazurca,
mokõivéva ojopóre oñemongoráva ojapo hag̃ua pe mazurca salón jere rehe
mokõipa compas rupive, upéi omohu’ã hag̃ua kuñanguéra oïha gotyo; Vals
imbeguéva; Vals (kóva kuimba’énte ojapóva); ha Ñemomaitei. Ñembojere ipahaite
pegua katu ojapo kuñanguérante, upe aja kuimba’ekuéra ohove iñirῦnguéra oĩha
gotyo, ojayvy henymy’ã rehe omomaitei pahávo chupe.
[Link]. Golondriana:
Ko jeroky oikove hína mokõi tapicha oñondive térã ha’eñóva. Héra oúgui
golondrina-gui, oñemongu’eháicha mbeguekatúpe, oha’ãngávo iku’e rupive
mymba hérava golondrina-pe. Ipurahéi tee ha ipu heta hendáicha. Mokõichagua
ningo ojeguereko ha ndojoavyguasúi hína ojuehegui, opavavévante oguereko
ipype purahéi ypy peguáicha.
[Link]. Galopera:
Kóva ndoguerekói peteï hendáichante ojejeroky hag̃ua, upévare ojejapokuaa
ambue hendaichagua ohoporãtama guive oñeikotevẽva rehe.
[Link]. Cielito Chopĩ térã Santa Fe:
Héra ouhína guyra herakuã guasúva guarani-kuéra apytépe, ha’éva Chopĩ.
Karaiñe’ẽme ojekuaáva tordo-ramo ha opurahéiva Chopĩ. Santa Fe katu ojekuaa
hína Argentina-pe ha péicha ko’ág̃a peve ojekuaa gueteri upe tetãme. Ko jeroky
ipurahéi tee avei.
2.1.2. Londón karape:
Oĩ he’íva héra ouha pe coreografía ojeporúvagui, ñepyrῦrã ojehechakuaágui
oñeñesῦva’erãha ha upéi katu ojekuaaitereígui oparupiete, upégui oúva guarani
ñe’ẽme oje’éva ichupe farra karape. Ipurahéi teéva avei. Ojeguereko mokõi
hendaichagua. Peteĩva ha’e hína ombyatyva’ekue Juan Max Boettner ha Jualián
Rejala.
[Link]. Mazurca:
Kóva katu ha’e peteĩ jeroky ouva’ekue Europa-gui ha mbeguekatúpe oikove avei
Paraguaigua apytépe. Oñembohéra avei mazurca criolla. Ko jeroky oguereko
mbohapy hendáicha ojejeroky hag̃ua vals peguáicha.
[Link]. Manguaco:
Ha’e peteĩ jeroky itujaitereímava. Héra ouhína español-kuéra jerokýgui hérava
manguaco. Peteĩ jeroky aty peguáva, ha upeva’erã pjeguerekova’erã mbohapy
kuña ha kuimba’e. oguereko poapy mba’e: Ñemomaitei. Cadena de paso de Vals;
joajuhápe ojejerokýva ha ojetorea; Cadena; joajuhápe ojejerokýva ha ojetorea
avei; Cadena; joajuhápe ojejerokýva ha ojetorea; upéi katu ñemomaitei paha.
[Link]. Polka Paraguái:
Kóva ha’e hína ojerokýva mokõi tapicha oñondive. Héra ou europeo polka-gui
oñepyrüva’ekue amo 1830 rupi Bohemia-pe. Oñemyasãi ha ambue jerokýicha
og̃uahẽ américa yvýpe, ko’ýte Paraguáipe. Jepéramo tetã ambue mba’ekue,
ko’ápema oñembojoapyve avei ipu ha ijerokyrãme ha mbeguekatúpe
ojapyhava’ekue ohóvo imba’e teéva. Jepokuaa ojeguereoikéva pype ome’ẽ ichupe
peteĩ purahéi ha jeroky ha’eño ha herakuã guasúva yvyporakuéra rekovéicha ko
vyy pegua apytépe. Ha’e hína peteí jeroky ipya’éva, ikyre’ỹ ha oporombovy’áva,
ojehechahápe heta hendáicha ijeroky, ipuháicha, iñemohenda ha iñemongu’e avei.
Oje’ekuaa avei ko polka paraguái oguerekoha peteï compás 6/8 ipukuévo.
Ko jeroky rupive ningo ojekuaauka heta mba’e tavayguakuéra apytépe ha
upekuévo oikuaauka heko arandupy ha ijepokuaa avei.
Jerokykuéra ipurahéi añete ha avei pe coreografía ojeporúva ojejapokuévo, peteĩ
táva mba’e teéva ha upévare ndaikatúiva oñemoambue.
Paraguái naipore’ỹi avei ko’ã mba’égui oñeñe’ẽramo itavarandu rehe. Heta mba’e
hecharamombýva ojeguereko hína jeroky apytépe, ojekuaa ha ojehechágui
ouhague mokõi ava’aty joajupyrégui: europeo ha guarani-kuéragui.
[Link]. Moõguipa ou
Ary 1844-pe, Paraguáipe ojupi tendotáramo karai Carlos Antonio López; ha’e
omanda aja og̃uahẽva’ekue heta tapicha katupyry Europa-ygua ha upépe
ogueroike tekopy iñambuéva Paraguái jepokuaa ryepýpe, umíva apytépe ojejuhu
hína purahéi ha europe-kuéra jeroky avei.
Jerokykuéra apytépe ojehechakuaaveva’ekue ko tetãme ojejapyhy hína heta
mba’e pyahu, ha péichape oñepyrῦ’ypy ambueichagua jeroky teéva. Ko’ã ary
pukukue aja opaichagua jeroky ohupyty heta mba’e porä. Techapyräramo
ojeguereko hína pe contradanza, inglés mba’éva ha upéima ohasáva España-pe,
upépe imbareteve ko’ã jeroky: Pericón, la Cuadrilla, Cielito, Chopĩ ha ambueve.
Oĩve avei ojeporuvéva upéramo guare ha’éva hína: La Golondriana, Londón
karape, Polka ha Mazurca.
Francisco Sola López omanda aja (1862-1870), ary ñepyrῦme imbarete gueteri
vy’aguasu reheguakuéra ha ijapytepekuéra ojejuhu jeroky umíva, ojehechakuaáva
peteĩhaitépe, español-kuéra ogueru’ypyva’ekue Oñepyrῦvoma Ñorãirõ Guasu,
ojejapo gueteri vy’aguasu jerokyrã oñemombarete ha ojehechakuaávo opaichagua
aty rembiapo. Francisco Solano López ohómi avei kyre’ỹ ha vy’ápe ko’ã tenda rupi
omoirῦvo ichupe Madame Lynch, ojerokykuaava’ekue opaichagua ñorãirõha
pegua aty rupi. Ojejerokyveva’ekue upéramo ningo ha’e hína Cuadrilla, Chopĩ,
Londón karape ha Mamá Kumanda.
Ñemonde rehegua katu europe-kuéraicha ojeporuva’ekue: kasõmbuku jejopýva,
kamisa ivoladopáva ipyti’a ha ijyva mángape; sáko puku ha faja ipéva pe máva
ku’áre, péicha oñemondémi umi kuimba’e. kuñanguéra katu oiporúmi sái puku
ijejopýva, mánga mbyky ha ipukúva; escote ijeguakapáva, oguerekóva volado ha
miriñaque. Iñakãrague apesỹi oguerekóva guyra rague térã moño.
Ko’ag̃aitéramo ningo paraguái jeroky tuicha okakuaave, ojeguerekovéma
opaichagua coreografía he’iséva ikatupyryha ha upéva ojehechakuaa ipu rupive
paraguaiguaháicha Paraguái jeorkýpe ningo ojehechakuaave oñemboheraha
guyrakuéra réra.
Techapyrãramo, oime hína Chopï (tordo), palomita, golondrina, mainumby
(picaflor, colibrí) ha taguato (gavilán).
Ambue jeroky ha’e hína: el solito, cazador, polka, galopa, danza de la botella,
londón karape ha ambueve. Peteĩteĩva ko’ã jeroky oh¿guereko mba’éichapa
ojejerokyva’erã, oñemohendáva kóicha:
Paraguái purahéi jerokykuéra: Polka, Galopa ha Valseado. Ko’ãva ojejeroky mokõi
mokõi oñondive.
Jeroky aty peguáva: Galopera jeroky. Kóva ohechaukáva tavaygua reko tee,
ojejapóvante oñembosako’i’ỹre mba’eve hekopete.
Jerojy ha’eño: danza de la botella; kóvante ojeguereko opjejeroky ha’eñóva
ko’ag̃aite peve.
Jeroky tee: Chopï térã Santa Fe, Palomita, Golondrina, Londó karape, Solito ha
Cazador. Ko’ãichagua oguereko coreografía ha ipurahéi tee. Ojejeroky oñondive
ha ha’eño, avei ojejerokykuaa peteĩteĩnte.
Opaicharei niko ojejerokykuaa, mba’éichapa ha mba’érepa iñambue hína ha
coreografía ojeporúva ojejeroky aja:
Mba’éichapa ojejerokykuaa
- Polka syryry: ojejeroky derechoite pytyryrýpe; tetyma atãme. Kóicha haimetéma
ndojejerokyvéi.
- Jeroky popo térã polka popo: ojejerokýva jepopohápe, oñemoirῦvo mba’epu,
purahéi pya’e ha ikyre’ỹva ndive.
- Polka jekutu: ojejeroky oñemarkávo pe paso, ipuháicha ha ojeva’ỹre peteĩ
hendágui.
2.1.3. Polka valseada
Ojejeroky mbeguekatumi ha tete ñemongu’e pya’épe avei.
Mba’éichapa ojejapyhykuaa
Jyvakuéra ohechauka hína heta mba’e, upévare oñembohéra porãvoi.
- mokõivéva oñekaramaporäva ojuehe, jyva jetira yvate gotyo ha oñekarama
ojopóre: Yva jepo’o térã naranja jepo’o: jyvakuéra ilómo rehe ha ojováre térã
iñakãnguéra ijati’ýpe.
- Mokõivéva oñondive, ijyvakuéra jetira yvy gotyo: Ryguasu jajuvoka, ambuekuéra
jyva katu ojerokýva lómo rehe, ojováre ha iñakã katu ijati’ýre.
Ojejeroky jave oñondive, ojeporu hína opa mba’e hekopete, chipa aku rerahaha,
ryguasu ajuravoka, ryguasu pepo, ka’i mano, poste ñenohẽ ha ambueve.
Paraguái ndopytái hína tapykuépe ko’ã mba’e jehechakuaápe oñe’ẽva tavarandu
rehe. Hetaichagua jeroky oguereko oúva umi arandupy jehe’apyréguima: europeo
ha guarani-gui, oikova’ekue español-guarani apytépe, upéima ogueroikeva’ekue
avei ambueichagua jeroky Madame Lynch ha ambue tapicha sa’ary XIX Mbyte
rupi.
Valseado ha’e hína paraguái jeroky oúva corriente-gui, ikyre’ỹ ha oporombovy’áva,
kóvape ojegueroikeveva’ekue zapateo ha ñe’ẽreitykuéra.
Zapateo ojejapóva valseado-pe ningo ohechauka purahéi pegua compás,
ojesapatea ha ojehechauka ojerokýva katupyry omoha’ãngakuaáva opa mba’e
ha’eño oikuaahaichaite.
Mokõivéva ojerokykuaa ha’eño térã atýpe. Oisãmbyhy peteĩ bostonero he’i
ñepyrῦva jerokyrã oikuaahaichaite, omokyre’ỹ ha oporombopy’aguasúvo he’ikuévo
ñe’ẽreity, itie’ỹkuaa ha ikachiãiva, avei mborayhu rehe oñe’ẽva.
Ojejapóva guive valseado-rã ndojekuaái ijapohare ha naiñe’ẽrãi, ojejapo
ojekuaahaichaite ojepurahéiramo hína ojejeroky aja.
[Link]. Valseado térã Polka Valseada
Kóvape g̃uarã ojeporu peteĩ purahéi kangymi ha ojejeroky ojeguatávo tete
ñemongu’e kangymíme avei.
Oñemohenda pokõi hendápe:
Ñemomaitei
Vals (kóva ojapo kuimba’évante)
Molinete
Mazurca. Jeguatahápe, mokõivéva oñekarama ojuehe ha oñemohenda peteĩ
ñembyapu’ápe ojapóvo pe mazurca salón jerépe mokõipa compás rupive. Pe
mazurca opa hína peteĩteĩva kuña oĩhápe.
Vals mbeguemi
Vals (kóva ojapo kuimba’évante)
Ñemomaitei
Ñembojere paha ojapova’erã umi kuñáva, ha kuimba’ekuéra katu upe aja ohove
oĩhápe kuña ojerokýva hendive, oñesῦ henymy’ã peve omomaitei pahávo chupe.
[Link]. Golondriana
Kóva ojejapo hína mokõi tapicha oñondive oñekarama’ỹre hikuái ojejuhúva peteĩ
aty guasúpe, mokõi, mbohapy térã irundy kuña ha kuimba’e oĩhápe.
Héra oúgui guyra golondrina-gui, oñemongu’e kangymiva’erã, oñemoha’ãngávo
péicha guyra’ípe. Ipurahéi tee ha oguereko opaichagua mba’epurã. Mokõichagua
oñehendu ha ndojoavyguasúi ojuehegui, mokõivéva oguereko ijypyete peguare
jeroky ha mba’epu.
Ojejeroky hag̃ua oñeñemoĩva’erã oñohenondépe, peteĩ guivo mokõive kuimba’e,
ha ambue gotyo katu kuña mbytetépe ha ambuépe oñembyte’o.
Oñemohenda poteĩ hendápe:
Ñemomaitei: maitei hekopete, oñemoñe’ẽva ymaveguaréicha, ñemomaitei
oiko hína pe máva ojejuhúva nerenondépe ha upéi ambue angirῦ ijyke
peguápe.
Vals ¾: Toreo térã ñe’ẽguyguy, kuña nerenonde peguápe. Upéi, ojejeroky pe
vals joajuhápe: kuimba’ekuéra ojagarra ipo akatúape ijykereguápe, ojerévo
ijakatúa gotyo, ojagarra peve kuña poa su.
Molinete: ojejapo pe molinete mokõivéva oñekaramávo ojopógui. Upéi, ojei
ojuehegui, ojepopete, oñekarama jey ojopógui ijasúpe ha ojere ombyte’óvo
ambuévape.
Mazurca ¾: ojejeroky oñondive oñohenondépe. Ojere mokõivéva ojohapykuéri
peteĩ rueda-icha.
Vals: peichaite jey ojejapo.
Ñemoaitei paha: ñepyrῦetépe guaréicha.
[Link]. Galopera
Kóva ouhína galop ñe’ẽgui, og̃uahẽva’ekue Francia-gui. Ojoguaitereíva polka-pe
avei katu ipu ambuemiẽva.
Galopera hín aumi kuña ojerokýva kambuchi iñakã’ári oñembojeguaka katuíva
yvotýpe ha cinta isa’ypáva paraguái poyvípe.
Oje’e niko oñepyrῦhague Ñorãirõ Guasu opa rire, kuñanguéra ojerokýramoguare
ha’eño’eño.
Galopera ndogerekói coreografía tee, upévare ojejapokuaa peteĩ ohoporãtava
hese ojepota ha ojehechakuaaháicha. Ojekuaaukaségui kuñanguéra katupyry
ojapokuévo opaichagua ñemongu’e kambuchi iñakã’ári.
[Link]. Cielito Chopĩ térã Santa Fe
Rio de la Plata-pe ojejerokými oñembohérava ñepyrῦrã cielo ha upéi katu cielito.
Katu, guarani-kuéra yvýpe oñembohéra ambue, Cielito Santa Fe, Cielito del
Tacuaral, Cielito Chopĩ ha ipahaitépe katu opytáma Chopĩme.
Ko téra ouhína peteĩ guyra hérava Chopí guarani ñe’ẽmegui. Karaiñe’ẽme tordo ha
ojekuaa tyapu ojapóva opurahéivo “Chopĩ”.
Pe coreografía oñemohenda hína kóicha:
Ñemomaitei: oguata mokõivéva mbeguekatumi oñondive. Oñemomaitei ha
oguevijey.
Ojevy kuimba’évante ha omomaitei kuñanguérape, upéi oguevijey.
Cadena en rueda: umi kuimba’e ha kuñanguéra ojeroky joavýpe,
oñekaramávo ojopógui.
Mbyte pegua pareja jetorea: toreo aja ambue jerokyharakuéra
oñekuãmbopu ha ohecháva guive ojepopete puraheipópe.
Toreo ha valseado, mokõivéva ijeke peguáva.
Cadena: ojapohagueichaite tenonderãve.
Ijyke pegua pareja valseado ha ha jetorea: iñirῦ henonde pegua ndive.
Ñemomaitei paha: polka ñehendu ñemoirῦ pya’épe
2.1.4. London karape
Jeroky tee, oñepyrῦva’ekue sa’ary XIX rupi London ypyete guive, inglés jeroky
upéramo guare ha og̃uahẽva’ekue Paraguáipe amo 1860 rupi.
Tavapyguakuéra ojapyhy pe coreografía ha omohenda oikuaahaichaite. Guarani
ñe’ẽme he’íva karape he’iséva hína mokõi mba’e: karape ojeporu meméva
tavaygua rehe ha karape ojejayvy rupi oñemomaitei aja ojerokýva renondépe.
Ko jeroky ipurahéi tee, ipu mbarete ha oporombovy’áva, ojekuaa avei
mokõichagua coreográfica ha musical.
[Link]. Mazurca
Ko jeroky ouhína Europa-gui ha ára ohasávoma ohóvo, ojapyhyve Paraguái reko
tee rehegua.
Avei oejkuaa mazurca criolla-ramo, ojoguaiteíva valseada-pe.
[Link]. Manguaco
Jeroky itujámava, oúva español-kuéra jerokýgui ha upeichaiténte avei hérava.
Kóva ojejeroky hína atýpe, oguerekóva mbohapy kuña ha kuimba’éva.
Oñemohenda poapy hendápe:
Ñemomaitei
Cadena-pe jeguata vals peguáicha.
Jeroky joaju ha toreo-pe.
Cadena.
Jeroky joaju ha toreo-pe.
Cadena.
Jeroky joaju ha toreo-pe.
Ñemomaitei paha.
[Link]. Polka Paraguái
Ha’e hína mokõi tapicha ojerokýva ha’eño’eño.
Héra ouhína polka europe-gui oñemyasäiva’ekue og̃uahẽ peve américa yvýpe ha
upéima Paraguáipe avei.
Mbeguekatúpe ojapyhýva ohóvo heko tee ha ko’ág̃a katu ko jeroky ohechauka
mba’etépa hína Paraguái jeroky.
Peteï jeroky pya’e, imbarete ha ikyre’ỹvape, ojehechakuaa hetaichagua
mba’éichapa ojejerokykuaa ko polka, ipuháicha, mba’éicha oñemongu’ekuaa.
Paraguái jerokykuéra ñemohenda
Kóva ha’e hína ñande tavaygua mba’e tee, oñembohasáva oúvo mayma tapichápe
umi coreográfica ojejapóva jeroky reheguáva ou’ypy Europa-gui
Oguereko purahéi ha coreografía tee, ndaikatúi iñembuévo. Iñemonde
Camila Dávalos - Jeroky Opaichagua (2013)
[Link]
Opaichagua-1
13 TUYUTI
Numero 13 che regimiento
Tamoñaromente ojekuaa
Fortín nanawa che campamento
La muralla viva oje'eha
Natahupimí mano a la visera
ha tambojojá che mbarakami
Amongaraivo nanawa trinchera
Taropuraheí 13 Tuyuti
Ha ropuraheita Regimiento 13
Nanawa de Gloria jeroviahaite
Ha ityvyra'i, Regimiento 7
La muralla viva mopu'ã haré
Ro'atamahágui tesaraietepe
Peteĩ ko'ẽme roñeñanduka
Rohejá haguã ore ra'yrepe
Pedestal de gloria oma'ẽ haguã
Ore avei paraguaietéva
Soldado ja'éramo urunde'ymi
Ndahaevoínte rojealavaséva
Ndoróikotevéi ñererochichĩ!
Comando Irrazabal hendive Brizuela
Mokoĩvé voí añá mbaraká
Ha el León Chaqueño ijykere kuera
Mayor Caballero ore ruvichá
Cachorro de tigre suele ser overo
Macho ra'y ré machito jey
Oimé ikuatiápe 20 de enero
Pe neñengatú peẽ mbohapy
Oimeva'era ku ore raperame ore ra'aro
Laurel ty pyahu
Ojupi hagua umiva ru'ame
Regimiento 13 oñekua mbopu
Modelo ore pope Tuyuti ore rera
Mita'i pyata lampino opeté
Guyrá ha yvytu oñesupeheva
Ore rovasa ohasa Javé
Oguahe jevy 20 de enero
Iko'e ha'ara vierne rovasy
Ohua'i va'ekue a sangre y fuego
Haite pavo'ape ña boli memby
Reinte boli heko einsuyva
Ndohechamo’ai y paraguaý
Oĩ haperame ipopia rasyva
Regimiento 13 kavichu pochy
Kunte que oimo’ane rakã’e ijupero
Ojuhuta ápe piré pererĩ
Oje po joka Gringo tuja vyro
Nanawa rokeme ojosovo itĩ
Tuguy etá apytépe oú la victoria
Regimiento 13 pe opukavymí
Ko’aga ikatuma he'í la historia
Ndopá mo'áiha raza Guaraní
Peichane voi aipo aña retãme
La mba’e pochy i función jave
Ohecha ohenduva mante ogueroviane
Nanawa de gloria farra karapé
Otro pito pú Nanawa de Gloria ndéve
Opytama mandu’arami
O escribí chupe ipyahuva historia
Tamoñarõ kuera 13 Tuyuti
Oikove pukuva mante ohechapane
Regimiento 13 rapykuereta
Ha letra de oro poema ojeguane
Historia pyahu ko’ẽramogua
Ipyahé cañón ndosovéi metralla
Jama mboka’i ha yvaté avión
Ha ni upévere ndoku'éi muralla
Omoĩ vaekué, Quinta División
Ñande ti ko'o ouro yvytúre
Cañón ha mboká ratati nengue
Ha ojo’a ári jahechá pe ñúre
Inevú joá bolí re'ongué
Ava'í akangué koapé ha pépe
Akã vera kuera omosarambí
A lo chirka ty, machete haimbepe
Ikokuépe guáicha los mitã okopí
Koe'etĩ guivé oreretendope
Ku rembijokuai ndikatúi oiké
Ose haperame Rodolfito López
Mboka'í ratápe ohovapeté
Umí 105 ipú apenóva
Mbohapy hendaguio ihu'ú tatá
Techa pyrami tatatĩ ojapóva
Ñú ha ka'aguy osununumbá
Ñehenduro hina guyryry oikóva
Ndaja'ei voi jaikovétahá
Ndaipori rupi ipy'a opopova
Tapé ndojuhúi tembiguái avá
Natahupimi mano a la visera
Ha tamondohó che purahéimi
Amongaraima Nanawa trinchera
Ha che regimiento 13 Tuyuti
Número 13 che Regimiento
Tamoñaro mente ojekuaá
Fortin Nanawa che campamento
La muralla viva oje'éha
Fortín Nanawa che campamento
La heroica 5ta Che División
Número trece che Regimiento
Solito el uno che Batallón.
Emiliano R. Fernández y la música de Ramón Vargas Colmán.
[Link]
• Polca syryry: de movimiento más moderado, conservando su carácter bailable.
• Polca kyre’ỹ: alegre y animosa.
• Polca popo: ligera y graciosa. Los bailarines al danzar producen saltos
denominados jeroky popo.
• Polca saraki: generalmente instrumental y de movimiento rápido.
• Polca galopa: con acentuaciones más marcadas en el ritmo, con grandes
intervalos en la melodía y notas prolongadas que, generalmente, dificultan el
canto.
• Polca jekutu (clavada): los bailarines marcan el paso en el lugar como clavando
el piso.
• Polca purahéi (canción): la polca en un comienzo era solamente instrumental y
danzada, pero más tarde se le agregó texto y por eso se le conoce como polca
canción.
• Purahei jahe'o (canto lloroso): muy difundido en el interior del país, con textos
que hacen referencia de nostalgia por la familia o el pueblo, como así también a
los desengaños amorosos.
PANAMBI VERA
Panambí che raperãme
resêva rejeroky
nde pepo kuarahy’âme
tamora’é añeñotŷ.
Nde réra oikóva ku eíra saitéicha che ahy’okuápe
ha ombo’êava chéve amboy’úvo che resay.
Ku ñuatindy rupi, ñu ka’aguýre ñemuñahápe
iku’ipáva che anga che pópe huguy syry.
Reguejy haguâ che pópe
aikóva anga romuña
ha torýpe torypápe
che áripi rehasa.
Panambí: ndeichagua Tupâ rymba piko oime iporâva,
resê yvytúndie yvotytýre nde saraki.
Remimbivérô ko che resápe remimbipáva,
tove mba’éna nde rapykuéri tañehundí.