0% encontró este documento útil (0 votos)
35 vistas49 páginas

Historia de la Polka Paraguaya

La polca paraguaya es un género musical y de baile folclórico paraguayo que surgió en los primeros años después de la independencia de Paraguay. Tomó su nombre de la polca europea pero desarrolló su propia identidad con ritmos ternarios, binarios y sincopas. Aunque sus orígenes son anónimos, alcanzó mayor popularidad en el Paraguay y la región del Río de la Plata desde mediados del siglo XIX. La polca paraguaya expresa la cultura e identidad paraguaya y fue declarada

Cargado por

Jacildo Villalba
Derechos de autor
© All Rights Reserved
Nos tomamos en serio los derechos de los contenidos. Si sospechas que se trata de tu contenido, reclámalo aquí.
Formatos disponibles
Descarga como DOCX, PDF, TXT o lee en línea desde Scribd
0% encontró este documento útil (0 votos)
35 vistas49 páginas

Historia de la Polka Paraguaya

La polca paraguaya es un género musical y de baile folclórico paraguayo que surgió en los primeros años después de la independencia de Paraguay. Tomó su nombre de la polca europea pero desarrolló su propia identidad con ritmos ternarios, binarios y sincopas. Aunque sus orígenes son anónimos, alcanzó mayor popularidad en el Paraguay y la región del Río de la Plata desde mediados del siglo XIX. La polca paraguaya expresa la cultura e identidad paraguaya y fue declarada

Cargado por

Jacildo Villalba
Derechos de autor
© All Rights Reserved
Nos tomamos en serio los derechos de los contenidos. Si sospechas que se trata de tu contenido, reclámalo aquí.
Formatos disponibles
Descarga como DOCX, PDF, TXT o lee en línea desde Scribd

Kuapykuéra

La polka paraguaya es un género de música popular bailable que se

interpreta de manera instrumental o cantada. De tipo folclórico, su origen se dio de

manera aún desconocida en el Paraguay de los primeros años tras su

independencia. Tuvo una gran difusión en el país principalmente desde el siglo

XIX, y luego en la región del Río de la Plata.

SOBRE LA POLKA MEC, DGEPPJA. (2018).

Clasificación: Pertenece al grupo de danza de pareja enlazada

independiente.

- Antecedentes: Su nombre es similar al de la Polka europea, nacida más

o menos por el año 1830, en Bohemia. Se difundió inmediatamente y, como otras

danzas de moda en Europa, llegó a América. Como ya comentamos, a mediados

del siglo pasado se la conoció en toda la zona del Río de la Plata.

- Denominación: La Polca Paraguaya, la denominación que adquirió

nuestra vivaz música y danza, si bien a través de su nombre no expresa un origen

auténticamente criollo, por su similitud con la Polka europea, presenta

características especiales que consideramos fue inspirada en el vibrar del hombre

de nuestra tierra. En resumen, entre estas dos manifestaciones musicales, solo

hay en común el nombre.

- Música: La polca es un género musical, de ritmo vivaz, alegre, sincopada

y polirrítmica. Su tiempo musical es de 6/8. (MEC, DGEPPJA, 2018, p. 142)


ORIGEN DE SU NOMBRE:

La Polka es una danza de origen Europea, de movimiento rápido en

compás de 2 por 4, popularizado en 1835 en la República Checa. Por el origen de

su nombre Polka, hay dos versiones: Palabra checa que significa “pulka” o mitad y

otro dice que viene de la Polka en homenaje a los polacos.

En 1830 se crea en Bohemia (Checoslovaquia) una danza con ritmo

binario denominada polka que luego, hacia el año 1845, se extendió en la

Cuenca del Río de la Plata. Con el tiempo, el nombre "polka paraguaya"

fue adoptado por el pueblo paraguayo, para definir a la música popular

paraguaya de antigua data y de ritmos bien diferentes. En guaraní este género es

denominado "purahéi”, término que también significa canción, canto o tema

musical.

ORIGEN DE LA POLCA PARAGUAYA

Origen

La polka paraguaya es un género de música popular de carácter vocal o

instrumental. Previo a este género, en el periodo anterior a la independencia del


Paraguay, los estilos más practicados a comienzos del siglo XIX eran los ritmos de

origen jesuítico y español.

La fecha de origen de la polca paraguaya es inexacta, pero se sabe que el

27 de noviembre de 1858 el periódico El Paraguayo Independiente cita en sus

páginas que el pueblo paraguayo bailó por primera vez su polca. Por esta razón,

alcanzó mayor difusión desde mediados del siglo XIX, primero en Paraguay y

luego en la región del Río de la Plata. Con el paso del tiempo, la polca paraguaya

adquirió su propia identidad combinando ritmos ternarios, binarios y síncopas.

La palabra deriva de aquella danza europea Polka, proveniente de

Bohemia, originadoen1830. Este estilo consistía en bailes de parejas enlazadas e

independientes. Posteriormente comenzó a invadirlos salones europeos hacia

1840 y se expandió hacia los demás continentes. Así, se difundió en Paraguay a

mediados del siglo XIX entre las demás danzas de salón, el cual gozó de notable

aceptación en los círculos sociales de Asunción. Con el tiempo, el nombre "polca

paraguaya" fue adoptado por el pueblo paraguayo, para definir a la música popular

paraguaya de antigua data y de ritmos bien diferentes. En guaraní este género es

denominado "purahéi", término que también significa canción, canto o tema

musical. A lo largo del siglo XX varios músicos intentaron sustituir el nombre de

polca por Kyre´ÿ, Techaga’u o Danza paraguaya. (MEC, 2020)

La mayoría de las polcas más antiguas de nuestro país son de autor

anónimo, como Campamento Cerro León, Mamá kumanda, Mamá chemosẽ,

Alfonso Loma y otras. Algunas de las polcas cantadas más difundidas en la

actualidad son Che la reina, de Emiliano R. El nombre fue tomado por los
paraguayos de la polca europea, pero no guarda ninguna relación de ritmo,

armonía, contrapunto ni melodía con la misma. Por todo esto, para diferenciarla

de aquella se agrega la palabra «paraguaya» al nombre

Aunque la palabra polka se puede escribir también con «c» (polca),

últimamente se prefiere la primera manera, principalmente porque en guaraní sólo

existe la letra «k» para dicho sonido. En guaraní el estilo es denominado purahéi,

término que también significa canción, canto o tema musical. El estilo posee

similitud con la música practicada por los indígenas guaraníes en la

época pre-colonial pero también en las Misiones Jesuíticas, y con las canciones

populares de la época colonial. Las primeras referencias al género datan del siglo

XIX. Se desconoce a los autores de las primeras polkas paraguayas, como:

Campamento Cerro León, Mamá che Mosẽ, Alfonso Loma, London Karapé, Solito,

Che lucero aguai’y, Ndarekói la culpa, Carreta guy, Guaimî pysapẽ. La mayoría de

las composiciones son cantadas, aunque existe un cierto número de polcas

instrumentales, principalmente entre las más folclóricas y antiguas. En la tercera

década del siglo XX, el joven compositor José Asunción Flores a partir de la polka

paraguaya creó un nuevo estilo de música popular, muy similar pero más lenta y

hasta melancólica, denominado guarania. Este se convirtió en un género

practicado posteriormente por un gran número de los intérpretes de polkas y

también con creadores comunes. En los años de 1970, el creador Oscar Nelson

Safuán, exiliado en Brasil, e inspirado por la polka paraguaya, la guarania

y ritmos e instrumentos indígenas creó la avanzada, estilo popular y de gran

aceptación en la danza. Los instrumentos más frecuentemente utilizados en las


interpretaciones son la guitarra y el arpa paraguaya, pero numerosos músicos

también lo hacen con otros de viento y percusión (trombón, trompeta, clarinete,

tambor, redoble, platillos, etc.), como así también desde la segunda mitad

del siglo XX instrumentos electrónicos. También al estilo y con

instrumentos propios desinfónicas se han realizado versiones, conciertos y

grabaciones, como por ejemplo los de la Orquesta Sinfónica de la Ciudad de

Asunción. A partir de un patrón rítmico similar pero con diverso

carácter, se encuentran distintos subgéneros o variaciones de la polka,

entre ellas: la galopa, la polca syryry, el kyre’y, la polca popó, el chamamé, la

polka canción, la polka valseada, la, polka jekutú, el purahéi jahe’o, etc.

Así mismo, a lo largo y ancho del Paraguay existe una gran cantidad de

Academias de Danza públicas y privadas en la cual los estudiantes

(principalmente niñas y mujeres) aprenden a bailar polkas, junto a otros estilos

latinos. (UNA 2019)

Características de la polca paraguaya Son rápidas, alegres, briosas.

 La melodía se mueve habitualmente en compás binario.

 El acompañamiento es firme, categórico, ternario, con bruscas alternancias

binarias, de breve duración.

 La escala es la diatónica universal.

 La armonización es del tipo universal, en general, muy sencilla.

 El sincopado paraguayo es una cualidad esencial.


 En las bandas populares, el bombo tiene partes de golpes a destiempo,

cayendo en el ritmo ternario del acompañamiento en 3, a veces en 2.

 No tienen injerencia indígena ni en el ritmo ni en la melodía. Los conjuntos

musicales no utilizan ningún instrumento indígena

Estilos de la polca paraguaya. (syryry, valseado, jekutu, popo)

1. Polca syryry: nombre guaraní cuya traducción es polca arrastrada,

deslizada, resbalada. Consta de tres movimientos realizados todos al ras del

suelo, arrastrando los pies sin el menor salto y llevándolos en línea recta. Las

piernas se encuentran más rígidas, casi sin flexionar las rodillas.

2. Polca jekutu: su traducción es polca clavada, por la característica de

bailar marcando el paso en el lugar, como si se estuviera clavado o fijo, sin poder

desplazarse.

3. Polca valseada: los bailarines realizan un suave balanceo, semejante al

movimiento de vals. Resulta fácil esta aplicación dado que el vals posee también

un paso básico de tres movimientos, parecido al de la polca, aunque por supuesto

con otra acentuación.


4. Polca popo o Jeroky popo: su traducción es polca saltada, lleva esta

denominación por la característica de los bailarines que van ando pequeños

saltos, o parecen darlos en la marcación del compás. (MEC, 2021)

POLCA PARAGUAYA ÑEMONEĨ

Ñande purahéi “Polca Paraguaya” oñemoneĩ “Patrimonio Nacional Cultural

Inmaterial”-ramo.

Apoukapy Ipapapýva 335/2019 rupive, Tetã Arandupy Sãmbyhyha (TAS),

oiporavo ha omoneĩ ñande purahéi “Polca Paraguaya”, “Patrimonio Nacional

Cultural Inmaterial”-ramo. Péicha ojehechakuaa ha oñemomba’e ko ñane

arandupy teete rehegua.

Ñande purahéi teete rupive niko avei oñemoasãiva akóinte ñane guarani

ñe’ẽ, ha avei castellano.

Ko apoukapy, artículo mokõihapeguápe he’i avei oñemoneĩha Patrimonio

Nacional Cultural Inmaterial umi kuaapy, técnica ha mbo’epy oñemoasãiva yma

guivéma Polca Paraguaya rupive, taha’e ñande purahéi térã ñande jerokýpe.

(Secretaria de Politicas Linguisticas 2019)


AUTORES MAS REPRESENTATIVOS

Emiliano R. Fernández

Emiliano R. Fernández oĩ niko apañuã'imi tenda ha ára o'arahecha hague

moõpa raka'e, añetehápe, oĩ ojepovyvýva ha he'íva heñóihague 8 jasypoapy 1894

jave Yvysunu tavaópe, táva Guarambare, Paraguái retãme. Itúva ha'e Silvestre

Fernández ha Bernarda Rivarola.

Imitã ha imitãrusu jave

Ohai 2.000 ñe'ẽpoty ári. Añetehápe ndojekuaái añetépa mba'éichapa

hekove imitãme, ojekuaa iñepyrũme oikova'ekue pueblo héra Ysatýpe, iprimaria

ojapo ko'ápe quinto grado peve.

Oikóvo revolución 1904, ogueraháva choguykuéra (miembro Partido Liberal,

agrupación política ymaite guive oúva oñemopyendáva 1887 jave) poder-pe,

oñemopyenda tavaguasu Concepción gotyo (opytáva Paraguái yvate gotyo),

ko'ápe omboguata iservicio militar.

Iguata ñepyrũjehaijey

Amo ary '20 rupi, ha'e oje'eháicha espíritu bohemio ha errante oipykúi,

oñepyrũ oikundaha opa tenda Paraguái rehe ojeipysóva, ohaívo verso ha'éte voi

he'íva térã opurahéiva omoirũ ichupe imbaraka: “Primavera” (I y II), “Trigueñita” ha

“Pyhare amagýpe”, oñemoherakuãva “Okara poty kue mímei”, kóva peteĩ revista

verso ha purahéi meméva o editáva hetaite ary familia Trujillo, ko'ágãite

peve.Péicha ohai avei mokõi composición de tono épico maymáva oguerohorýva

ohendúvo ha'éva: “Che la reina”térã “Aháma che china” ha “Rojas Silva rekávo”.
Oiko jave Cháko Ñorairõ, kóva Paraguáiha Bolivia (1932-1935) oike soldado

Regimiento de Infantería “13 Tuyutí”me, ohaívo verso iporãvéva opytu'u jave

ñorãirõ mbytépe. Ojejapi ha upéicha oñembohasa Paraguaýpe gotyo. Péva

combatiente ramo, upe batalla Nanawa, oguahẽvo yvatéte ipy'aguasú ha

oñeha'ãhágui. Oiko jave conflicto internacional, iverso oguahẽ Patria hugiuaitépe,

ome'ẽvo kyre'ỹ ha ojeroviávo victoria rehe, péva rehe ojehero “Tirteo verde olivo”,

kóva ñe'ẽ ome'ẽva Mauricio Cardozo Ocampo. Ohasávo sesenta ary umi mba'e

oikohague, oñehendúvo purahéi, hetápe omopirĩ tetã ohaúgui umi conciudadano-

kuérape. Péicha erudito e intelectual Carlos Villagra Marsal he'i hese ha'éha pe

ñe'ẽpapára popular por excelencial Paraguáipe. Hendive upe verso ohaíva

“joparápe.” (ombojopyru guaraní ha castellano) oiporu kuaa ha oguahẽ pueblo

ãnga ruguaite peve.

Tape oipykúiva

Peteĩ curiosidad ohasáva producción omotenondéva ko'ã vore ohaíva

kuñanguérape oñembojava'ekue hese hekovépe ha nambovýiva: hembireko,

María Belén Lugo, Leandra Paredes, Zulmita León, Mercedes Rojas, Catalina

Vallejos, Dominga Jara, Eloísa Osorio, Otilia Riquelme, Marciana de la Vega, ha

oĩve. Iñe'ẽpoty paha ohaíva hasyrerekua, Facunda Velázquez-pe, omano mboyve.

Omba'apo'imi periodismo rehe, omba'apo “Semanario Guaraní”-me hendíve

Facundo Recalde.

Hekovépe, omoherakuã aranduka'imi hérava “Ka'aguy jarýi”, orekóva

ñe'ẽpoty emblemático mimi.


Emilianore, ojekuaaháicha, síntesis oĩ bohemia paraguaya-pe. Ndopytáiva

peteĩ hendápe ha pyhare pytepeve oguatáva, ohasa tiempo Sapukáipe, ambue

Caballero gotyo, upéi San Pedro, Puerto Casado, Puerto Pinasco, Rancho

Carambola (Brasil)-pe, jepénte ha'e músiko ha poeta, ombokatupyry tembiapo

carpintero, obrajero, scouts guía ha guardabosque. Péicha hembiapópe oĩ Carlos

Casado, hendive idespido, péicha oĩ recomendación ha'e orekóva: “Arakaeve ani

oñemomba'apo upe empresa-pe ifarrista-gui”.

Distinciones

Ary 1950 jave Asociación de Escritores Guaraníes ombohéra ichupe “Gloria

nacional”.

Tembiapo

Hembiapo ipukúva ha umi purahéi, oreko ko'ãva mbytépe, umi oheñoiva,

umi purahéi popular:

 “Paraguaýpe del Paraguay”

 “Las siete cabrillas”

 “Adios che paraje kue”

 “La última letra”

 “Siete notas musicales”

 “Guavirá poty”

 “Oda pasional”

 “Tupãsy del campo”

 “Despierta mi Angelina”
 “Che pochyma nendive”

 “Ndache pochýi nendive”

 “¿Porque?”

 “De lejos vengo”

 “Tujami”

 “Jagua rekove”

 “Mboriahu memby”

 “Reten pe pyhare”

 “13 Tuyutí”

 “Soldado guaraní”

 “1º de Marzo”

 “Ñesuháme”

 “Nde keguýpe”

 “Nde juru mbyte”

 “Farra chui che kepe guare”

Omano mboyve, oheja ko mba'e jerure iporãitereíva ojehaíva castellano-pe

“Mi pluma”.

Investigador Roberto A. Romero, umi biógrafo mbytépe ha'éva principal,

imandu'a mba'éichapa oñepyrũ omano: “Peteĩ ára 3 jasypateĩ 1948 jave, 18 aravo

jave rupi, oguahẽ Emiliano upe almacén ojekuaáva “Caracolito” barrio “Loma

Kavara”...Péicha ohupyty ichupe peteĩ tiro de pistola pytũmby guive ojepóiva,

ohejáva vaietépe...Ombosako'i hikuái ra'e peteĩ emboscada ichupe. Ko kuimba'e


oporojukáva ndojeapresái. Ko'ã músico Ricardo Pereira, Federico Esmerdel ha

Carlos Vera ogueraha ichupe peteĩ camilla-pe Hospital Militar Central... peve. Upe

pyharépe ointerveni quirúrgicamente Dr. Pedro de Felice. Upépe heta jasy hasyete

omano meve. Péicha aravo 4: 25 aravo'ípe upe 15 jasypoapy 1949 jave”.Ko káso

omohu'ã hembipota, “Okara poty kue mi” he'ívo: “Omano pérfida bala-gui”.

[Link]

MANUEL ORTIZ GUERRERO.

Heñói Villarrica, Yvaroty, 16 jasypokõi 1897-pe. Ñe’ẽpapára omotenondéva

avei ñe’ẽporãhaipyre corriente moderna rehegua. Manú ojehero, hi’otĩ ha

omoñemoha’eño, ou ojapopa iñemoarandu Colegio Nacionel de la Capital-pe ha

isasõ jave omba’apo omyasãi hağua upepegua Revista del Centro Estudiantil ha

ipype iñe’ẽpoty’ypy, upégui ñe’ẽhaipyre Paraguaygua oñepyrũma ohecharamo

hembiapo, upéicha omombe’u Arturo Alsina.

Oiko peteĩ ogakuépe ha araro’y vove peteĩnte ikatu oke ha ambuéva opáyvo

oñeno ambuéva oguerekógui peteĩ frazada-nte hikuéi, ko jeiko asy opyta Manú

korasõkuápe ha upéva katuete oñandu ijehai rupi taha’e castellano-pe térã

guaraníme.

Ñe’ẽpotykuéra ohaíva guive haimete opavavégui oiko guarania, purahéi

omoheñóiva’ekue José Asunción Flores.

Ñe’ẽpoty jehai ha mbaraka ñembopu añónte pe ha’e oikuaáva, peteĩ jey

ndaje oguevívo hogakuemíme hikuéi ohendu mba’éichapa kuñanguéra imemby


ndive hasẽ asýva hikuáimante ha upévagui oñepyrũ ohesa’ỹijo ha omoheñói upe

purahéi kangy asy ha iñembyasýva ha’éva ñande guarania ojehecharamoitéva ko

yvy ape ári. Arte-gui ha’e oikove, ohai peteĩ máquina de escribir-pe nde

tujapajepéva ha upéi osẽ ohepyme’ẽvo ojuhu peve máva ojoguáva ichugui.

Imba’asy oguerekovaígui ichupe ha’e heko ha’eño ha hasýpe ojogua peteĩ

imprenta ha péicha heñói Editorial “Suruku’a”. Omano Paraguay 1933-pe,

hembiapokuéra apytépe oĩ: “La Loca” ha’éva ñe’ẽpoty ojekuaavéva. Ohai heta

aranduka, umíva apytépe oĩ: “Surgente”, “Nubes del Este”, “Pepitas”, “Ne rendápe

aju”, “Panambi Vera”. Ha ñoha’anga apytépe katu ohai comedia “Eirete”, “La

conquista” ha “El crimen de tinta lila”.

Patronato de Leprosos del Paraguay omoapysẽkuri peteĩ arandukápe

opavavete hembiapokue.

[Link]

ortiz-guerrero_80.html

LUIS ALBERTO DEL PARANÁ

Luis Alberto del Paraná Heñói Altos (Paraguái), 21 jasypoteĩ 1926-me,

14.30 aravo jave, ha isy Jacinta Mesa (ndaha’éi Meza) omoĩuka héra kuatia-pe

Juzgado de Paz-pe 14 jasypoapy 1926-me. Oñemoarandu mitã mbo’ehaópe

Ypakaraipe.

"Heñói Arte-pe guarã 1942-me, Primer Certamen de los Barrios aja;

mitãrusu papoapy ary orekóva , ijahy’o porã añetéva opurahéi Campo Grande

rérape, ha hendive avei Humberto Barúa ha ambue purahéipe héra tuicháva, arpa
mbopuhára Digno García. Rex tujápe, tapichakuéra oĩva upépe hembe’apa

mitãrusu’i cuartelero, ikoyguanunga ha avei ipy’aguasúva, heko kokueyguára ha

ijuruvy’asýva rehe”.

Omano Londres (Ingyatérra)-pe, de derrame cerebral, arateĩ 15 jasyporundy

1974-pe, Prembridge Court Hotel (34 Prembridge Garden, Londres, W2 4DX

Reino Unido)-pe, piso peteĩháme, koty No.8, orekórõ guare 48 ary.

Hogapy

Ha’e ñemoñare irundyha poapy apytépe, (irundy oikovéva: 1998).

Peteĩmínte kuña: Obdulia (Chiquita), avei puraheihára, katu ko’ága nahanirivéima.

Ña Jacinta, isy, omano ha’e oĩramo guare Europa-pe (Estocolmo), 15 jasypoapy

1956-me (ára ha jasy heñói haguépe. Orekova’ekue upérõ 67 ro’y).

Ao’apohava’ekue. Itúva (de Paraná): José Domingo Encina Gonzalez, mbo’ehára

okára va’ekue, ombopusémi mbaraka ha opurahéi avei. Omano Piripucú

(Concepción departamento) -pe, Ña Jacinta omosẽ rire chupe hógagui

"iñakãhatãre", oñorairõhápe Asociación Nacional Republicana (Partido Colorado) -

rehehápe, guerra civil aja, 1947-pe.

Hekove ha hembiapokue

Luis Alberto del Paraná, omenda peteĩha Lissette Cairoly, francesa

(princesa peteĩ circo-pegua) ndive. Mokõihápe katu omenda jerokyhára España-

gua Carmen González Caballero ndive. Mokõi iñemoñare: Luis Manuel Meza

González ha Carmen Fabiola Meza González.


14 arýpe oike boy-scout (explorador) ramo "Batallón Rojas Silva"

(Salesianito)-pe, omotenondéva Pa’i Ernesto Pérez Acosta, ohenduva’ekue chupe

opurahihápe "yvyraguýpe ruiseñor-icha...".

Upe rire (1958), Milán (Italia), Paraná ombojopói Pa'í Pérez-pe peteĩ

bandaliza (instrumentos de percusión) Batallón-pe guarã. Are rire opurahéi Pa’i

Pérez-pe guarã peteĩ purahéi onohẽva’ekue peteĩ disco heta purahéi orekóvape

(LP) Philips Internacional-pe, omyasãiva’ekue yvy tuichakue javeve.

Ou rire tetãnguéra Centroamérica-guágui, Luis Alberto del Paraná –téra

ojapyhyva’ekue México-pe-, ojapo peteĩ aty Digno García ndive ha ombohéra

"TRIO LOS PARAGUAYOS", Agustín Barboza avei oike pype he’ãche ñe’ẽpapára

ha político Epifanio Méndez Fleitas rupive. Decreto osẽva Poder Ejecutivo-gui

Papapy 1.736, oñemyasãiva’ekue arange 24 jasypateĩ 1953-pe, Omoĩva hese

Paraguái Retã Motenondehára, Dr. Federico Chávez, ha Ministerio de Hacienda,

Dr. Guillermo Enciso Velloso, Tetã Rekuái ome’ẽ 3.200 dólares viri, peteĩteĩva umi

artista-pe, omyasãi hagua Paraguái purahéi Europa rehe "Misión Cultural Oficial"

ramo.

Opa rire arange kuatiápe he’íva upe Trío opa, ha Paraná ojapo ambue aty

hérava "LOS PARAGUAYOS", ityvýra Reynaldo Meza (Are rire omendáva Gladys

Reyes; mokõi itajýra: Rosa ha Azucena). Rubito Medina, ha arpa mbopuhára José

de los Santos González ndive; ha vokóikema onohẽ disco Philips de Holanda

ndive, mokõi LP's: "Famous Latin American Songs" ha "Ambassador of Romance",

pya’etemi hetaiterei ojehepyme’ẽva’ekue. Péicha oñepyrũ onohẽ “ 500 pyrahéi

rasa rupi", ohasahápe heta mba’e omano meve.


Iñeñotỹ Paraguaýpe

Mba’e ndetuichaitéva mbovy jey ojehecháva tetã Paraguái rekovépe

va’ekue iñeñotỹ. Tetãyguakuéra osẽmba tapépe ijeheguirei avave opeipirũ’ỹme

chupekuéra ohechauka hagua imaitei paha ipehẽngue ohayhuetévape.

Ombohapeva’ekue upe tetãyguakuéra rembipota ha’eva’ekue pe tembiapo

guasu herava’ekue"Cadena del Dolor", opavave nunga pukoe Paraguái (ha

tetãnguéra ijereregua), ojoaju haguépe omysãimbaite hagua, oguahẽ mboyve

Paraná retekue Paraguay aviõ guahẽhápe; upéichante avei ivelorio okóva Teatro

Municipal-pe, ha upéi jehopa Cementerio Italiano (Cementerio de la Recoleta)

peve. Pe joaju guasu oikova’ekue omboguata Radio Ñanduti (Gloria / Humberto

Rubín) ha Radio Comuneros ("Coco" Bernabé).

 Paraguayan Song Nº 1

 Paraguayan Song Nº 2

 Bajo el Cielo del Paraguay

 Famous Latin American Songs

 South American Minstrels

 Trovador Tropical

 Trovador Tropical Nº 2

 Tropical Trip

 Ambassadors of Romance

 Historia de un Amor

 Buenas noches mi amor


 En escena

 Para mí, Para tí, Paraná

 Sentimentally yours

 Canciones de las Américas

 La Burrerita de Ypacarai

 In Rominia I

 In Rominia II

 In Rominia III

 In Rominia IV

 In Rominia V

 Mi Guitarra y mi Voz

 Felicidades

 Amici, Amici

 All Star Festival - UNICEF

 Acuarela Paraguaya

 Por todo el mundo...

 Paraguayos in Tokio

 Popular Favourites

 Music Minstrels Please

 San Remo 1966

 Fiesta Asuncena

 En Buenos Aires
 Con los Violines de Lima

 World Hits

 Live in Concert

 Siempre el mejor

 Espléndido

 In London

 Papillón

 Epopeya Nacional

 Éxtasis Tropìcal

 Latin American Dance Party

 Live in Concert... Berlín

 Canciones Tropicales

 Adiós Mariquita Linda

 Quizás, quizás, quizás

[Link]
Félix Pérez Cardozo

Félix Pérez Cardozo, heñói Hi’atýpe, tava’i ojejuhúva tetãvore Guairápe,

Paraguái; ko táva hérava "Félix Pérez Cardozo" ko'ágã, o’arahecha 20 jasypateĩ

1908 jave, itúva Teodoro Montorfano Pérez ha isy Cándida Rosa Cardozo Silvero.

Iguata ñepyrũmby

Ha’e tekove oñemomba’eguasúva Paraguáipe hembiapo andúre,

ombokatupyry mba’éichapa ipu ha imbopu rory ñemohenda ysapúpe (arpa).

Jepiguáicha táva okaháre, oñemoarandu rudimento ejecución ambue arpista

ndive, upéva rehe oikuaáva autodidacta ha ndojekuaái imbo’ehára.

Oime peteï trío, paradigmático, arpa ha mokõi mbarakápe, Ampelio Villalba

ha Diosnel Chase, omoirũva poeta Pedro José Carlés, hendive oho tavaguasu

Paraguaýpe (Paraguaýpe) ary 1928 jave, ojekuaauka avei umi festival tavarandúre

ojejapóva, ombosako’íva Teatro Granados karai Aristóbulo “Nonón” Domínguez ha

umi tenda atyha pyhareguápe.

Ary 1931 jave oho igrupo ndive Buenos Aires gotyo, Argentina, ko’ápe

omba’apo ha heta arýpe. Péicha tetã rembiasápe hetaiterei músico paraguayo

ohóva ha omokunu’ũva tavaguasu l porteña imembýicha, heta tapichápe ymaite

guive.

Hekovekue
Pya’eterei, hembiapo ojekuaáva estilo ha composición ha’e omoĩva, heta

je`ýpe omoheñói purory ysapúpe guarã (arpa), ogueraháva ichupe

oñemoakarapu’ã haguã pya’eterei ha oguerohorýva público opaichaguáva. Heta

conjunto-pe oikeva’ekue ha upéicha ary 1945-me omopyenda ha’ete voi hi’atyete.

Oimévo Buenos Aires ha Río de la Plata pukukue ohasa porãterei oñemomba’égui

hembiapo ha herakuã opa tendáre, péicha peteï tape oïva tavaguasu argentina

Mendoza-pe hoguera héra ha herajoapy oñemoĩ upe tendápe.

Ograva hetaiterei disco ko’ágã peve oñehendúva, pe oñemoherakuã ha

ojeguerohoryetereíva ha’e, “Guyra campana” (“Pájaro campana”), oñehendúva

internacionalmente orekóva peteĩ motivo onomatopéyico; ko’ã obra oĩ “Motivo

popular” ramo umi enciclopedia ha aranduka ojehaíva ha omombe’úva música

paraguaya mba’éichapa, maymáva oñandu ha omomba’e recopilación hal ojapóva,

armado omohu’ãva ko pieza capital orekógui talento oúva Pérez Cardozo-itégui.

Ome’ẽva peteĩ tenda omongakuaáva ha ojeporúva arpa paraguaya

ñemoherakuãme ha ojeipysóva aspecto técnico-pe oñemoĩvévo mba’epu

ombohetave cuerda, péicha ipo sãsõva, omoirũvo acorde quebrado polca

paraguaya-pe guarãva ha omoĩvévo recurso técnico po akatuápe (acordes ha

melodía kuã pohape guarã, trémolo, glisando ha ambue efecto).

Hogaygua

Omenda argentina Victoria Sánchez Sáenz ndive, ipehẽngue mbohapy:

itajýra ha`e Angela Rosa, Bienvenida ha ita’ýra Víctor.

Hembiapokue
Hembiapokue apytépe oime pe oñemomba’eguasuvéva arpa-pe guarã

ha’éva, “Guyra campana”, “Carreta guy”, “Jataity”, “Llegada”, “Mi despedida”,

“Angela Rosa”, “Che valle mi Hy’aty”, “Che valle mi Yaguarón”, “En tí hallé

consuelo”, “Tren lechero”, “El sueño de Angelita”. Ombopiro’y ñe’ẽpoty vore

oñeinspiráva mokõi ñe’ẽpapára, ha’éva Víctor Montórfano (“Tetagua sapukái”,

peteĩ himno oikuaaukáva “pueblo sapukái” oguerosapukáiva oguah{e agua ára

iporãvéva Paraguáipe); Antonio Ortiz Mayans (“Burrerita”, “Pasionaria”,

“Puntanita”, “Asunceña” ha “Taperé”), Félix Fernández (“Rosa”), Rigoberto Fontao

Meza (“El arriero”), Andrés Pereira (“Mariposa mi”), argentino Hilario Cuadros

(“Los sesenta granaderos”, oñehendúva Argentina gotyo ojeguerekóva himno

popular añetérõ) ko poeta-pe tuicha mba’e loguerekóva tetã Paraguái hekovépe,

Emiliano R. Fernández, obra en conjunto omopyendáva pilar añeteguáva purahéi

teko ñorãirõme, imbaretégui ipurory ha ojehechágui jehaípe tetã rayhuete (“1º de

Marzo”, “Che la reina (Aháma che china)”, mborayhu reheguáva (“Oda pasional”,

“Oñondiveminte”) térã opáichagua omombe’úva (“Desde la selva” ha

“Primavera”).0ime avei “Ka’aguy ryakuã”, “Isla Puku”, recopilación motivo popular

“Jaha che ndive”, “Lui ryevu”, “Misiones”.

Hembiasa pahãpe

Pe “mitá guasu” kakuaa (niño grande) ojehero pe hete ha ijyvatekuére,

omano avave oha’ãrõ’ỹme Buenos Aires, Argentina-pe, 9 jasypoteĩ 1952. Jave

Atahualpa Yupanki, tendota mbarete purory ha ñe’ẽpotýpe orekóva inspiración

folklórica ko siglo Argentina-pe, opurahẽi ichupe ipurahẽi ñembyasýpe “Canción

del arpa dormida” (ombopurorýva Herminio Giménez): “.Péicha ha’e peteĩ kuarahy
ha ka’aguy misterio / agreste romance-gui oúva india ha mensú / oguahẽva ipópe

yvy gaucha chemba’évape / oipyaháva armonía, ¡oh! Mitã guasu./ Omokunu’õva

ensueño ogueraháva ñande rekove / hal viajero rehóva ha nderejuvéi haguã. /Ko

árape arpa india opyta oke / peteĩ guarania ndikatúiva osẽ”.

[Link]

Agustín Pío Barrios

Mbarakapúpe hi’arapáy Agustín Pío Barrios Ferreira, peteĩ 5 jasypo, ary

1885, táva San Juan Bautista, tetãvore Misiones, tetã Paraguay. Hi’ãnga

marangatu ojehekýi hetégui, táva San Salvador ryepýpe, tetã el Salvador, América

mbytetépe, upe 7 jasypoapy, ary 1944-jave. Oikove 59 ary.

Umi guyramimi yvyrarakãre ipuraheikuérape tapiaite oporomomaitei

yvyporakuérape. Umi Barrios rógape, katuete ñahendu opurahéiva mba’apohárupi.

Ka’aruete pusãty ha mbaraka ojováre umi ava okarãi ha purahéi joyvýpe ñahendu

umi purahéi asy. Heta py’aporãpotĩ ombojegua upe ogapýpe, vy’arory ipotyhápe.

Itúva: Doroteo Barrios, Isy; Martina Ferreira, joyke’ykuéra; Mayma joyke’y

ombopu peteĩ tembipu ha ojapohikuái peteĩ pumbasyty umi pokõi oñopehẽngue.

Péicha joyke’ykuéra osẽ ombopu heta hendápe. Agustin Pío ogueroguatájave

paapy ary, ohecha ha ohendu chupe mbo’eharapavẽ Gustavo Sosa Escalada.

Sosa Escalada, ojerure itúvape mitã katupyrýre, ogueruhaḡua chupe

paraguaýpe, ikatuhaḡuáicha oñemoaranduve. Oñemoneĩ upe jerure. Paraguaýpe

oñemohenda. Mbarakapúpe oñemoaranduve Sosa Escalada ndive pe Ateneo

Paraguayo ryepýpe.
Opave mba’épe oñemoaranduve pe Colegio Nacional de la Capital ryepýpe.

Upépe pumbasy mbo’ehárapavẽ Nicolino Pellegrini, tuicha oipytyvõ chupe

ikatupyryvehaḡua upe mbarakapúpe.

CNC-pe omohu’ãvo umi mbo’esyry. Gustavo Sosa Escalada ohupi chupe

yvyrape ári ombopuhaḡua imbaraka ikatupyryvehaḡua. Péicha imbarakapuporã

umi ñande rapichakuéra renondépe. Ohohápe ohupyty umi horyvéva jepopete.

Gustavo Sosa Escalada, omotenonde umi tembiapo ikatuhaḡuáicha Agustín

Pío osẽ ñane retãpýpe ohechuka ombopukuaaha mbarakakate, pumbasykate

ombopuporãha. Ohohápe ojeguerohory chupe. Paraguaygua sa’i ohecharamo

chupe. Mba’ére. Ha’e okaraygua, ndaikatúi oñemotenonde paraguayguáre. Tavy

ombojehe’ahikuái ñañáre.

Nda’ijái ombopuhaḡua imbaraka pe Tavañoha’ãngarópe, hemby,

oñembotavypa umi mburuvicha’i tembiguái. Moõ ikatu ombopu ha’evoi ombohovái.

Umi mba’yrujoapypuku pytaha rovaiete oñemohenda. Okaraguasu hérava

Uruguaya, upe hyepýpe, apykapuku ári. Upépe ijatypahikuái, oñembyaty apyka,

umi karai ha umi kuñakarai oguenohẽ umi hógagui ikatuhaḡuáicha oguapypa umi

ohenduséva ha ohechaséva mbarakakatepu.

Péicha oiko ha’e ñaneretãme. Peteĩ ára ohejávo ñane retã oityvyro isapatu

ahihaḡua ogueraha ñande yvyku’i. Oñemyrõ. Hetaiterei ára oñemboty chugui okẽ.

Nda’ijáiva pe ñoha’ãnga rógape. Heta ára ojapose mbo’eharóga mbarakakate ha

umi mbarakápe ḡuarã. Ñembotovénte oñeme’ẽ chupe.


IMBARAKAPU.

Jaikuaaháicha Mangore heta ombopu Argentina-pe, Uruguaýpe- ha hetave

tetã Brasil-pe. Upéi Chile, Colombia ha Venezuela, Panamá, Costa Rica, Hondura

ha el Salvador, Guatemala ha México, Nicaragua ha Cuba.

Upéi, Madrid España, Paris Francia, Bruxelas Belgica, Roma Italia, Berlin

ha Munich Alemania, Holanda. Londres Inglaterra. Táva San Salvador tetã El

Salvador. Ko tetãme upe tendota Gral. Martínez, ome’ẽ chupe mbo’ehao

ombo’ehaḡua, óga oikohaḡua ha umi viru ohepyme’ẽhaḡua umi hembiapo.

Tendota oipepirũ chupe opytahaḡua hetãme oñangareko ikorasõre ha

ombo’emihaḡua umi temimbo’e ohecharamóva chupe.

MANGORE

Oguerekóva’ekue ijehe mba’eporãyvu, tapiaite osyrýgui hi’ãngapýre,

ohupyty hembiapópe. Ohohápe ha’e ko yvyapére ogueraha hendive

mba’ekuaakatu. Mayma tapicha katupyrýgui ha’ehína pe yvateve

ojapyharáva’ekue umi hembiapóndi, techapyrãmemetéva. Oguereko avei

tesapyso ipukuvéva.

Tavýgui ha umi ñañágui, ndojehechakuaáiva’ekue Mangorépe umi

hembiapokatu.
Umi mburuvicha hekovaíva ha ikaruvaíva heta ára oguerekorasy

tetãyguáme, omboguevívo umi mba’eporã apohárape. Ndohupytýiri jerovia umi

mburuvichágui.

Oiko ha’eño oheka yvypóra aty, pytyvõ chuguikuéra. Ombopuse ha

ombo’ese mbarakapu mbo’ehaópe, nda’ipóriva upérõ. Mayma okẽ oñembotypa

chugui. Umi sa’ive ombopúva mbaraka, paraguayguáva, ombotove okarayguápe.

Moõguipa oguenohẽ katupyry hape mba’ekuaa mbarakakatére. Oñeporandujoa.

Ha’e ohayhu pe ojapokuaáva’ekue. Tendote ha’e ojapi katupyrýpe. Héra

ha’e mbarakapu. Ha’ehína pe mbarakajarýi. Ha’e tavaygua ha tetãygua.

Osẽmimíma mbaraka ha Mangore rayhuhára ñane retãme. Ojejuhuvéne yvypóra

ohayhúva mbarakakatepu. Ñane retãme térã umi pytagua retãme.

Upérõ jareko ñoha’ãngaao tetãmba’éva, péva ha’ehína pe ko’áḡa oje’eha

ñoha’ãngaao táva Paraguay mba’éva. Oñemboty avei Mangorégui. Ateneo

Paraguáyope ija oĩjave mbo’eharapavẽ Gustavo Sosa Escalada. Ko karaiguasu

iñe’ẽhai umi mbarakakate mbo’erakuérape, jahechápa noipytyvõi Mangorépe táva

Buenos Aires-pe. Ha ojuhu umi pytyvõ ha’e oikotevẽva.

Puapu’ahũ oñongatúva pumbasy ipype upérõ ipyahu. Mangore ha’e pe

omoinge ypýva’ekue mbarakakatepu upe puapu’ahũ ryepýpe, ikatuhaḡuáicha

ñahendu chupe ñande rógape térã umi puhoépe. Ko’áḡameve.

Mangore ãngapy henyhẽva’ekue pumbasyporãgui, upévare ha’e

oñandurasý’akue peteĩ tekotevẽ. Mayma tetãyguápe, mayma pytaguápe


ohendukase imbarakakatepu. Avei pe imitã guive ojapo pumbasy pyahu

mbarakakatépe ḡuarã.

Avei Juan Sebastian Bach rembiapokuéra ombohasapaite

mbarakakatepúpe ḡuarã. Tembiapo tuicháva.

Ko arapýpe ndojejuhúi ha’eichagua ikatupyrýva pumbasy apópe. Iporã ha

iporãvéva ojapo, ohupi yvateve pumbasy oikotevẽva mbarakakatepu.

Tetã Paraguay ryepýpe, ha’eténte ojeráva mandu’a Mangore

rembiapokuére. Aveíko ojehecharamojey pe héra ha umi ipumbasy.

Ipuku ha mombyry Mangore rapykuere. Aguyje apytépe ñamoñe’ẽne Cayo

Sila Godoy ha Berta Rojas rembiapo pe Mangore pumbasýre. Ha’ekuéra

oipyguara pe Mangore rapykuere. Heta mbarakakate pmbasy Mangore mba’éva

ojejuhu ha ojejuhuvéne.

Mangore ha’ehína pe oñeimo’ã’ỹva’ekue. Tekove marangatu

ojejuhukuaa’ỹva ha’eichagua. Jahecha’ỹva ha ñahendu’ỹva. Upévare ndoúi ha

ndohói ñandedéve hekove ha hembiapokue. Ndaipóri opyvoíva ha osapukáiva

héra umi atyguasúrupi.

Ñane retã Paraguay oguereko peteĩ puhoe ikatúva omba’apo ñane retã

rayhupápe. Pyharekue, peteĩ aravo, arakõi guive ára poteĩmeve, ñahendumi umi

pumbasy ohejáva’ekue ñandéve Mangore. Ñahenduhaḡuánte. Tetã puhoe ko

arapeve okirirĩ Mangorégui.


Mangore rérape ikatuhína ojejapo poravoguasu ñamohu’ãvo umi ary. Tove

tojeporavo umi pumbasy mbarakápe ḡuarã ha toñemoĩ peteĩ, mokõi, mbohapy

jopói umi ijapoharépe. Opavave ñambotáne umi mburuvicha korasõratã, Tupã

rérape, jahechápa ndaijuruvýi tetãyguápe.

Tetãygua remiandukuéra ikatúne opaypa omomorãhaḡua Mangore

rembiapo. Heta ava mba’epota ko ha’éva. Jajerure tapiakuaa chupekuéra

osẽmeve. Hesa’i ñane retãme ñe’ẽpoty ha pumbasyapo.

Ñande rekove oikotevẽ pumbasy ha ñe’ẽpotýre. Ko’ã mba’e pohã

yvypórape ḡuarã ha ñande ne’irã jahechakuaa. Mangore rekove rupive

ñanderovasa Yvategua ha ñande ndajahechakuaái térã ñañembotavýnte,

pytũmbýme jaikórupi, jepérõ ja’ekuaa tesapeporãme jaikoha…

BARRIOS PUMBASY.

Hembiapokuéra: Danza macabra, Gran marcha heróica, Sonata a mi

madre, Capricho, Loreley, Página de albúm. Recuerdo de un sueño, Canzonetta,

Madrigal, Lyenda Guaraní, Maxixe, Aconquija, Tarantella, Contemplación, Minué

en Si mayor, Romanza, Invocación a la luna, Danza Guaraní, Diana Guaraní,

Choro de saudade, Preludio, Recuerdaos del Pacífico, Rapsodia americana, Jota

aragonesa, Armonias de América, Oración, Danza en Re Menor, Aire Paraguayo,

Allegro sinfónico, País de abanico. Capricho español, zapateado Caribe, Una

limosna por amor de Dios, Luz mala, Aire de guerra, Kyguavera, Tú y yo gaviota,

Mabelita gaviota, Serenata morisca, Danza chilena, Gran Jota, Confesión, Julia
Florida, Potpourrí lírico sobre trozos de operas. Bicho feo, tango humorístico,

Melodias en sol, Alborada guaraní, Trémolo, Canción de la hilandera, Gavota al

estilo antiguo, Villancico de navidad, Último canto, Todas para guitarra sol. Etc.

Mbarakakate mbopuhára, tekove marangatu Agustín Pío Barrios, oguereko

ñe’ẽpoty. Umi joyke’y Barrios ombopukuaami umi tembipu, iñe’ẽpotykuaaa avei ha

maymavéva mbo’ehára.

[Link]
POLKA JEROKY OPAICHAGUA

2.1.1. Jeroky Ñepyrῦmby Paraguáipe

Jeroky Paraguáipe ningo oje’ekuaa oñepyrῦhague español ha jesuita-kuéra

oúramoguare, ohechaukava’ekue indígena-kuéra mba’éichapa ojejerokykuaa ko

mba’e. Upéramo oïmava’ekue ypykuéra jeroky ohechaukávo hete rupi opa mba’e

oñandúva.

Guarani-kuéra opurahéi ha ijerokyhýimi, katu kuimba’e añónte ojapóva

oñemondévo kuña ao rehe.

Koichagua jeroky oje’e oñepyrῦhague ary 1.500 rupi, sa’ary XVI.

Sa’ai marandu ojeguereko oñe’ẽva jeroky rehegua ko’ã mokõive ary pukukue aja.

Oikove gueteri jeroky aty peguáva Europa-gui ouva’ekue, ko’ýte pe cuadrilla, avei

ojejerokýva sapy’amimi umi imba’e teéva.

Kóva ko arýpema ojekuaa ñepyrῦ avei hetáichagua jeroky salón peguáva, ha

ndaha’éi aty pegua térã mokõi tapicha añónte ojerokýva oñondive joajúpe (bolero

ha tango peguáicha), ambue hendáicha avei mokõivéva opopohápe (contradanza).

Peteĩteĩva ko’ãva oguerekova’ekue ijehasa porä rehegua. Mokõivévante

oñepyrῦ’ypyva’ekue américa pegua tetãnguéra rupi ha oñemohenda jerokykuéra

ojekuaavéva apytépe, upévare ndojepytamo’ãi ko’ápe añónte ojekuaaukavévo

opáichagua. Upévare, heteve mba’e pyahu oikéva oúvo, ko’ã jeroky ñemoneĩ

omochi’ĩve vaicha ñane mba’e teévape.

Ko’ã ary pukukue aja, umi taita ojerokými vy’a guasuhárupi, ikatupyry ha

oñeha’ãva ombyaty opáichagua tavayguápe ha avei okarayguávape oikovévo


hikuái ojoapytépe. Opaichaguarei ojehecha aty opurahéi ha ojerokýva, ojokopáva

tembiapoita upe ára pegua, pytu’uhávo ohechaukáva hikuái opa mba’e

ojapokuaáva ha oñamindu’u avei mba’éichapa omog̃uahẽta pe procesión religiosa,

vy’aguasu, jeroky ha toro ñemoñarõ.

Ko’ãichagua vy’ápe ohóva heta tapicha ha sapy’ánte pokãmínte avei, ha’ekuéra

oguerovia ha omomba’égui oikuaaháicha ijatykuérape.

Ary ñepyrῦme tuichaiterei mba’e tembiasápe g̃uarã, ko’ýte jeroky rehe oñeñe’ẽvo

ñane retãme. Oñembopyahumimi jerokykuéra ojehechaukávo ñoha’ãngápe

hamba’e.

Ko’ä mba’e rehe he’i ñandéve Mauricio Cardozo Ocampo: “heñói ñe’ẽpapára,

upéima ambue ikatupyrýva “Ma’erãpa reikuaase”. Opyta peteĩ apañuäi

oñemyatyrõva’erãva, ndahéra teéva, ojejuhuva’erä ichupe ayvurã pyahu ohóva

paraguaigua reko teére.

Upévare oñemongeta ha omba’apo hapichakuéra ndive ha og̃uahẽ Delfín

Chamorro, Leopoldo Elizeche ha mbo’ehára Miguel Morosoli, ha avei pianista

Emilia Troche rendápe, kóva ombopúva omoñepyrῦva’ekue haipyre ha, (peteĩ jey,

pe ohaiva’ekue oĩ ko kuñakarai Flores moirῦhára rógape, ohendúvo mba’éichapa

oñembohyapu pe guarania heñoiñepyrῦva), ojeporeka Paraguái

ñe’ẽporãhaipyrépe ha ha ojejuhu ñe’ẽpapára Molinas Rolón ñe’ẽnguéra rehe

he’ihápe: “ha’eva’ekue avei guaránia, tenda ojejeruréva héra teerã ijapoharéicha

puraheirãme”.

Paraguái jeroky ha’e hína mba’e ojehechaukáva ymaite guive español ha guarani-

kuéra apytépe, ha upéima ojejapyhy oúvo paraguái arandupýpe oje’e ha

ojekuaaukávo mba’éichapa yvypóra reko purahéi rupive ha ko’ápe ojeguereko


Paraguái jerokyetéva. Ko’ã jeroky oguereko hína ipurahéi ha mba’éichapa

ojejerokýta avei, pe táva mba’e tee. Opaichaguarei ningo ojejuhu oĩha

ojehe’akuévo moköi arandupy: europeo ha guarani mba’éva, oikova’ekue España-

ygua ha guarani oñondive, upéima ojeguerekoikehápe ambueichagua jeroky

ogueruva’ekue Madame Lynch ha ambue tapicha tetä ambueguáva amo sa’ary

XIX aja ha XX ñepyrῦ rupi.

Arete guasu rehegua jeroky, guarani-kuéra mba’éva, ha’e hína upe

ojejerokyveva’ekue ijapytepekuéra, ha pe ballets katu ojejuhuhápe temimbo’ekuéra

mbo’ehao pegua, ohechauka ikatupyryha ojerokykuévo upe chacarera

[Link]. Opaichagua jeroky rehegua

Zapateo ha Malambo: Malambo hína herakuã guasuvéva gaucho-kuéra apytépe,

ojepurahéi ha’eñóva ha avei hay’ojoyvy térã atýpe, oñemonde katuíva gaucho ao

rehegua; ha paraguái zapateo oiporúva ko’apegua ao ha omoirῦ chupe harreador

oñenupãva yvýre.

Valseado térã polka valseada: ojejerokyhápe hasy’ỹhaichaite, tete ñemonbu’e

mbeguekatúpe. Ko mba’épe ojeporu purahéi ipu kangýva ha oñemohenda pokõi

mba’épe: Ñemomaitei; Vals (kóva kuimba’énte ojerokýva); Molinete; Mazurca,

mokõivéva ojopóre oñemongoráva ojapo hag̃ua pe mazurca salón jere rehe

mokõipa compas rupive, upéi omohu’ã hag̃ua kuñanguéra oïha gotyo; Vals

imbeguéva; Vals (kóva kuimba’énte ojapóva); ha Ñemomaitei. Ñembojere ipahaite

pegua katu ojapo kuñanguérante, upe aja kuimba’ekuéra ohove iñirῦnguéra oĩha

gotyo, ojayvy henymy’ã rehe omomaitei pahávo chupe.


[Link]. Golondriana:

Ko jeroky oikove hína mokõi tapicha oñondive térã ha’eñóva. Héra oúgui

golondrina-gui, oñemongu’eháicha mbeguekatúpe, oha’ãngávo iku’e rupive

mymba hérava golondrina-pe. Ipurahéi tee ha ipu heta hendáicha. Mokõichagua

ningo ojeguereko ha ndojoavyguasúi hína ojuehegui, opavavévante oguereko

ipype purahéi ypy peguáicha.

[Link]. Galopera:

Kóva ndoguerekói peteï hendáichante ojejeroky hag̃ua, upévare ojejapokuaa

ambue hendaichagua ohoporãtama guive oñeikotevẽva rehe.

[Link]. Cielito Chopĩ térã Santa Fe:

Héra ouhína guyra herakuã guasúva guarani-kuéra apytépe, ha’éva Chopĩ.

Karaiñe’ẽme ojekuaáva tordo-ramo ha opurahéiva Chopĩ. Santa Fe katu ojekuaa

hína Argentina-pe ha péicha ko’ág̃a peve ojekuaa gueteri upe tetãme. Ko jeroky

ipurahéi tee avei.

2.1.2. Londón karape:

Oĩ he’íva héra ouha pe coreografía ojeporúvagui, ñepyrῦrã ojehechakuaágui

oñeñesῦva’erãha ha upéi katu ojekuaaitereígui oparupiete, upégui oúva guarani

ñe’ẽme oje’éva ichupe farra karape. Ipurahéi teéva avei. Ojeguereko mokõi

hendaichagua. Peteĩva ha’e hína ombyatyva’ekue Juan Max Boettner ha Jualián

Rejala.
[Link]. Mazurca:

Kóva katu ha’e peteĩ jeroky ouva’ekue Europa-gui ha mbeguekatúpe oikove avei

Paraguaigua apytépe. Oñembohéra avei mazurca criolla. Ko jeroky oguereko

mbohapy hendáicha ojejeroky hag̃ua vals peguáicha.

[Link]. Manguaco:

Ha’e peteĩ jeroky itujaitereímava. Héra ouhína español-kuéra jerokýgui hérava

manguaco. Peteĩ jeroky aty peguáva, ha upeva’erã pjeguerekova’erã mbohapy

kuña ha kuimba’e. oguereko poapy mba’e: Ñemomaitei. Cadena de paso de Vals;

joajuhápe ojejerokýva ha ojetorea; Cadena; joajuhápe ojejerokýva ha ojetorea

avei; Cadena; joajuhápe ojejerokýva ha ojetorea; upéi katu ñemomaitei paha.

[Link]. Polka Paraguái:

Kóva ha’e hína ojerokýva mokõi tapicha oñondive. Héra ou europeo polka-gui

oñepyrüva’ekue amo 1830 rupi Bohemia-pe. Oñemyasãi ha ambue jerokýicha

og̃uahẽ américa yvýpe, ko’ýte Paraguáipe. Jepéramo tetã ambue mba’ekue,

ko’ápema oñembojoapyve avei ipu ha ijerokyrãme ha mbeguekatúpe

ojapyhava’ekue ohóvo imba’e teéva. Jepokuaa ojeguereoikéva pype ome’ẽ ichupe

peteĩ purahéi ha jeroky ha’eño ha herakuã guasúva yvyporakuéra rekovéicha ko

vyy pegua apytépe. Ha’e hína peteí jeroky ipya’éva, ikyre’ỹ ha oporombovy’áva,

ojehechahápe heta hendáicha ijeroky, ipuháicha, iñemohenda ha iñemongu’e avei.

Oje’ekuaa avei ko polka paraguái oguerekoha peteï compás 6/8 ipukuévo.

Ko jeroky rupive ningo ojekuaauka heta mba’e tavayguakuéra apytépe ha

upekuévo oikuaauka heko arandupy ha ijepokuaa avei.


Jerokykuéra ipurahéi añete ha avei pe coreografía ojeporúva ojejapokuévo, peteĩ

táva mba’e teéva ha upévare ndaikatúiva oñemoambue.

Paraguái naipore’ỹi avei ko’ã mba’égui oñeñe’ẽramo itavarandu rehe. Heta mba’e

hecharamombýva ojeguereko hína jeroky apytépe, ojekuaa ha ojehechágui

ouhague mokõi ava’aty joajupyrégui: europeo ha guarani-kuéragui.

[Link]. Moõguipa ou

Ary 1844-pe, Paraguáipe ojupi tendotáramo karai Carlos Antonio López; ha’e

omanda aja og̃uahẽva’ekue heta tapicha katupyry Europa-ygua ha upépe

ogueroike tekopy iñambuéva Paraguái jepokuaa ryepýpe, umíva apytépe ojejuhu

hína purahéi ha europe-kuéra jeroky avei.

Jerokykuéra apytépe ojehechakuaaveva’ekue ko tetãme ojejapyhy hína heta

mba’e pyahu, ha péichape oñepyrῦ’ypy ambueichagua jeroky teéva. Ko’ã ary

pukukue aja opaichagua jeroky ohupyty heta mba’e porä. Techapyräramo

ojeguereko hína pe contradanza, inglés mba’éva ha upéima ohasáva España-pe,

upépe imbareteve ko’ã jeroky: Pericón, la Cuadrilla, Cielito, Chopĩ ha ambueve.

Oĩve avei ojeporuvéva upéramo guare ha’éva hína: La Golondriana, Londón

karape, Polka ha Mazurca.

Francisco Sola López omanda aja (1862-1870), ary ñepyrῦme imbarete gueteri

vy’aguasu reheguakuéra ha ijapytepekuéra ojejuhu jeroky umíva, ojehechakuaáva

peteĩhaitépe, español-kuéra ogueru’ypyva’ekue Oñepyrῦvoma Ñorãirõ Guasu,

ojejapo gueteri vy’aguasu jerokyrã oñemombarete ha ojehechakuaávo opaichagua

aty rembiapo. Francisco Solano López ohómi avei kyre’ỹ ha vy’ápe ko’ã tenda rupi

omoirῦvo ichupe Madame Lynch, ojerokykuaava’ekue opaichagua ñorãirõha


pegua aty rupi. Ojejerokyveva’ekue upéramo ningo ha’e hína Cuadrilla, Chopĩ,

Londón karape ha Mamá Kumanda.

Ñemonde rehegua katu europe-kuéraicha ojeporuva’ekue: kasõmbuku jejopýva,

kamisa ivoladopáva ipyti’a ha ijyva mángape; sáko puku ha faja ipéva pe máva

ku’áre, péicha oñemondémi umi kuimba’e. kuñanguéra katu oiporúmi sái puku

ijejopýva, mánga mbyky ha ipukúva; escote ijeguakapáva, oguerekóva volado ha

miriñaque. Iñakãrague apesỹi oguerekóva guyra rague térã moño.

Ko’ag̃aitéramo ningo paraguái jeroky tuicha okakuaave, ojeguerekovéma

opaichagua coreografía he’iséva ikatupyryha ha upéva ojehechakuaa ipu rupive

paraguaiguaháicha Paraguái jeorkýpe ningo ojehechakuaave oñemboheraha

guyrakuéra réra.

Techapyrãramo, oime hína Chopï (tordo), palomita, golondrina, mainumby

(picaflor, colibrí) ha taguato (gavilán).

Ambue jeroky ha’e hína: el solito, cazador, polka, galopa, danza de la botella,

londón karape ha ambueve. Peteĩteĩva ko’ã jeroky oh¿guereko mba’éichapa

ojejerokyva’erã, oñemohendáva kóicha:

Paraguái purahéi jerokykuéra: Polka, Galopa ha Valseado. Ko’ãva ojejeroky mokõi

mokõi oñondive.

Jeroky aty peguáva: Galopera jeroky. Kóva ohechaukáva tavaygua reko tee,

ojejapóvante oñembosako’i’ỹre mba’eve hekopete.

Jerojy ha’eño: danza de la botella; kóvante ojeguereko opjejeroky ha’eñóva

ko’ag̃aite peve.
Jeroky tee: Chopï térã Santa Fe, Palomita, Golondrina, Londó karape, Solito ha

Cazador. Ko’ãichagua oguereko coreografía ha ipurahéi tee. Ojejeroky oñondive

ha ha’eño, avei ojejerokykuaa peteĩteĩnte.

Opaicharei niko ojejerokykuaa, mba’éichapa ha mba’érepa iñambue hína ha

coreografía ojeporúva ojejeroky aja:

Mba’éichapa ojejerokykuaa

- Polka syryry: ojejeroky derechoite pytyryrýpe; tetyma atãme. Kóicha haimetéma

ndojejerokyvéi.

- Jeroky popo térã polka popo: ojejerokýva jepopohápe, oñemoirῦvo mba’epu,

purahéi pya’e ha ikyre’ỹva ndive.

- Polka jekutu: ojejeroky oñemarkávo pe paso, ipuháicha ha ojeva’ỹre peteĩ

hendágui.
2.1.3. Polka valseada

Ojejeroky mbeguekatumi ha tete ñemongu’e pya’épe avei.

Mba’éichapa ojejapyhykuaa

Jyvakuéra ohechauka hína heta mba’e, upévare oñembohéra porãvoi.

- mokõivéva oñekaramaporäva ojuehe, jyva jetira yvate gotyo ha oñekarama

ojopóre: Yva jepo’o térã naranja jepo’o: jyvakuéra ilómo rehe ha ojováre térã

iñakãnguéra ijati’ýpe.

- Mokõivéva oñondive, ijyvakuéra jetira yvy gotyo: Ryguasu jajuvoka, ambuekuéra

jyva katu ojerokýva lómo rehe, ojováre ha iñakã katu ijati’ýre.

Ojejeroky jave oñondive, ojeporu hína opa mba’e hekopete, chipa aku rerahaha,

ryguasu ajuravoka, ryguasu pepo, ka’i mano, poste ñenohẽ ha ambueve.

Paraguái ndopytái hína tapykuépe ko’ã mba’e jehechakuaápe oñe’ẽva tavarandu

rehe. Hetaichagua jeroky oguereko oúva umi arandupy jehe’apyréguima: europeo

ha guarani-gui, oikova’ekue español-guarani apytépe, upéima ogueroikeva’ekue

avei ambueichagua jeroky Madame Lynch ha ambue tapicha sa’ary XIX Mbyte

rupi.
Valseado ha’e hína paraguái jeroky oúva corriente-gui, ikyre’ỹ ha oporombovy’áva,

kóvape ojegueroikeveva’ekue zapateo ha ñe’ẽreitykuéra.

Zapateo ojejapóva valseado-pe ningo ohechauka purahéi pegua compás,

ojesapatea ha ojehechauka ojerokýva katupyry omoha’ãngakuaáva opa mba’e

ha’eño oikuaahaichaite.

Mokõivéva ojerokykuaa ha’eño térã atýpe. Oisãmbyhy peteĩ bostonero he’i

ñepyrῦva jerokyrã oikuaahaichaite, omokyre’ỹ ha oporombopy’aguasúvo he’ikuévo

ñe’ẽreity, itie’ỹkuaa ha ikachiãiva, avei mborayhu rehe oñe’ẽva.

Ojejapóva guive valseado-rã ndojekuaái ijapohare ha naiñe’ẽrãi, ojejapo

ojekuaahaichaite ojepurahéiramo hína ojejeroky aja.

[Link]. Valseado térã Polka Valseada

Kóvape g̃uarã ojeporu peteĩ purahéi kangymi ha ojejeroky ojeguatávo tete

ñemongu’e kangymíme avei.

Oñemohenda pokõi hendápe:

 Ñemomaitei

 Vals (kóva ojapo kuimba’évante)

 Molinete

 Mazurca. Jeguatahápe, mokõivéva oñekarama ojuehe ha oñemohenda peteĩ

ñembyapu’ápe ojapóvo pe mazurca salón jerépe mokõipa compás rupive. Pe

mazurca opa hína peteĩteĩva kuña oĩhápe.

 Vals mbeguemi

 Vals (kóva ojapo kuimba’évante)

 Ñemomaitei
Ñembojere paha ojapova’erã umi kuñáva, ha kuimba’ekuéra katu upe aja ohove

oĩhápe kuña ojerokýva hendive, oñesῦ henymy’ã peve omomaitei pahávo chupe.

[Link]. Golondriana

Kóva ojejapo hína mokõi tapicha oñondive oñekarama’ỹre hikuái ojejuhúva peteĩ

aty guasúpe, mokõi, mbohapy térã irundy kuña ha kuimba’e oĩhápe.

Héra oúgui guyra golondrina-gui, oñemongu’e kangymiva’erã, oñemoha’ãngávo

péicha guyra’ípe. Ipurahéi tee ha oguereko opaichagua mba’epurã. Mokõichagua

oñehendu ha ndojoavyguasúi ojuehegui, mokõivéva oguereko ijypyete peguare

jeroky ha mba’epu.

Ojejeroky hag̃ua oñeñemoĩva’erã oñohenondépe, peteĩ guivo mokõive kuimba’e,

ha ambue gotyo katu kuña mbytetépe ha ambuépe oñembyte’o.

Oñemohenda poteĩ hendápe:

Ñemomaitei: maitei hekopete, oñemoñe’ẽva ymaveguaréicha, ñemomaitei

 oiko hína pe máva ojejuhúva nerenondépe ha upéi ambue angirῦ ijyke

peguápe.

 Vals ¾: Toreo térã ñe’ẽguyguy, kuña nerenonde peguápe. Upéi, ojejeroky pe

vals joajuhápe: kuimba’ekuéra ojagarra ipo akatúape ijykereguápe, ojerévo

ijakatúa gotyo, ojagarra peve kuña poa su.

 Molinete: ojejapo pe molinete mokõivéva oñekaramávo ojopógui. Upéi, ojei

ojuehegui, ojepopete, oñekarama jey ojopógui ijasúpe ha ojere ombyte’óvo

ambuévape.

 Mazurca ¾: ojejeroky oñondive oñohenondépe. Ojere mokõivéva ojohapykuéri

peteĩ rueda-icha.
 Vals: peichaite jey ojejapo.

Ñemoaitei paha: ñepyrῦetépe guaréicha.

[Link]. Galopera

Kóva ouhína galop ñe’ẽgui, og̃uahẽva’ekue Francia-gui. Ojoguaitereíva polka-pe

avei katu ipu ambuemiẽva.

Galopera hín aumi kuña ojerokýva kambuchi iñakã’ári oñembojeguaka katuíva

yvotýpe ha cinta isa’ypáva paraguái poyvípe.

Oje’e niko oñepyrῦhague Ñorãirõ Guasu opa rire, kuñanguéra ojerokýramoguare

ha’eño’eño.

Galopera ndogerekói coreografía tee, upévare ojejapokuaa peteĩ ohoporãtava

hese ojepota ha ojehechakuaaháicha. Ojekuaaukaségui kuñanguéra katupyry

ojapokuévo opaichagua ñemongu’e kambuchi iñakã’ári.

[Link]. Cielito Chopĩ térã Santa Fe

Rio de la Plata-pe ojejerokými oñembohérava ñepyrῦrã cielo ha upéi katu cielito.

Katu, guarani-kuéra yvýpe oñembohéra ambue, Cielito Santa Fe, Cielito del

Tacuaral, Cielito Chopĩ ha ipahaitépe katu opytáma Chopĩme.

Ko téra ouhína peteĩ guyra hérava Chopí guarani ñe’ẽmegui. Karaiñe’ẽme tordo ha

ojekuaa tyapu ojapóva opurahéivo “Chopĩ”.

Pe coreografía oñemohenda hína kóicha:

 Ñemomaitei: oguata mokõivéva mbeguekatumi oñondive. Oñemomaitei ha

oguevijey.

 Ojevy kuimba’évante ha omomaitei kuñanguérape, upéi oguevijey.


 Cadena en rueda: umi kuimba’e ha kuñanguéra ojeroky joavýpe,

oñekaramávo ojopógui.

 Mbyte pegua pareja jetorea: toreo aja ambue jerokyharakuéra

oñekuãmbopu ha ohecháva guive ojepopete puraheipópe.

 Toreo ha valseado, mokõivéva ijeke peguáva.

 Cadena: ojapohagueichaite tenonderãve.

 Ijyke pegua pareja valseado ha ha jetorea: iñirῦ henonde pegua ndive.

Ñemomaitei paha: polka ñehendu ñemoirῦ pya’épe

2.1.4. London karape


Jeroky tee, oñepyrῦva’ekue sa’ary XIX rupi London ypyete guive, inglés jeroky

upéramo guare ha og̃uahẽva’ekue Paraguáipe amo 1860 rupi.

Tavapyguakuéra ojapyhy pe coreografía ha omohenda oikuaahaichaite. Guarani

ñe’ẽme he’íva karape he’iséva hína mokõi mba’e: karape ojeporu meméva

tavaygua rehe ha karape ojejayvy rupi oñemomaitei aja ojerokýva renondépe.

Ko jeroky ipurahéi tee, ipu mbarete ha oporombovy’áva, ojekuaa avei

mokõichagua coreográfica ha musical.

[Link]. Mazurca

Ko jeroky ouhína Europa-gui ha ára ohasávoma ohóvo, ojapyhyve Paraguái reko

tee rehegua.

Avei oejkuaa mazurca criolla-ramo, ojoguaiteíva valseada-pe.

[Link]. Manguaco

Jeroky itujámava, oúva español-kuéra jerokýgui ha upeichaiténte avei hérava.


Kóva ojejeroky hína atýpe, oguerekóva mbohapy kuña ha kuimba’éva.

Oñemohenda poapy hendápe:

 Ñemomaitei

 Cadena-pe jeguata vals peguáicha.

 Jeroky joaju ha toreo-pe.

 Cadena.

 Jeroky joaju ha toreo-pe.

 Cadena.

 Jeroky joaju ha toreo-pe.

Ñemomaitei paha.

[Link]. Polka Paraguái

Ha’e hína mokõi tapicha ojerokýva ha’eño’eño.

Héra ouhína polka europe-gui oñemyasäiva’ekue og̃uahẽ peve américa yvýpe ha

upéima Paraguáipe avei.

Mbeguekatúpe ojapyhýva ohóvo heko tee ha ko’ág̃a katu ko jeroky ohechauka

mba’etépa hína Paraguái jeroky.

Peteï jeroky pya’e, imbarete ha ikyre’ỹvape, ojehechakuaa hetaichagua

mba’éichapa ojejerokykuaa ko polka, ipuháicha, mba’éicha oñemongu’ekuaa.

Paraguái jerokykuéra ñemohenda

Kóva ha’e hína ñande tavaygua mba’e tee, oñembohasáva oúvo mayma tapichápe

umi coreográfica ojejapóva jeroky reheguáva ou’ypy Europa-gui

Oguereko purahéi ha coreografía tee, ndaikatúi iñembuévo. Iñemonde


Camila Dávalos - Jeroky Opaichagua (2013)

[Link]

Opaichagua-1

13 TUYUTI

Numero 13 che regimiento

Tamoñaromente ojekuaa

Fortín nanawa che campamento

La muralla viva oje'eha

Natahupimí mano a la visera

ha tambojojá che mbarakami

Amongaraivo nanawa trinchera

Taropuraheí 13 Tuyuti

Ha ropuraheita Regimiento 13

Nanawa de Gloria jeroviahaite


Ha ityvyra'i, Regimiento 7

La muralla viva mopu'ã haré

Ro'atamahágui tesaraietepe

Peteĩ ko'ẽme roñeñanduka

Rohejá haguã ore ra'yrepe

Pedestal de gloria oma'ẽ haguã

Ore avei paraguaietéva

Soldado ja'éramo urunde'ymi

Ndahaevoínte rojealavaséva

Ndoróikotevéi ñererochichĩ!

Comando Irrazabal hendive Brizuela

Mokoĩvé voí añá mbaraká

Ha el León Chaqueño ijykere kuera

Mayor Caballero ore ruvichá

Cachorro de tigre suele ser overo

Macho ra'y ré machito jey

Oimé ikuatiápe 20 de enero

Pe neñengatú peẽ mbohapy

Oimeva'era ku ore raperame ore ra'aro

Laurel ty pyahu

Ojupi hagua umiva ru'ame

Regimiento 13 oñekua mbopu


Modelo ore pope Tuyuti ore rera

Mita'i pyata lampino opeté

Guyrá ha yvytu oñesupeheva

Ore rovasa ohasa Javé

Oguahe jevy 20 de enero

Iko'e ha'ara vierne rovasy

Ohua'i va'ekue a sangre y fuego

Haite pavo'ape ña boli memby

Reinte boli heko einsuyva

Ndohechamo’ai y paraguaý

Oĩ haperame ipopia rasyva

Regimiento 13 kavichu pochy

Kunte que oimo’ane rakã’e ijupero

Ojuhuta ápe piré pererĩ

Oje po joka Gringo tuja vyro

Nanawa rokeme ojosovo itĩ

Tuguy etá apytépe oú la victoria

Regimiento 13 pe opukavymí

Ko’aga ikatuma he'í la historia

Ndopá mo'áiha raza Guaraní

Peichane voi aipo aña retãme

La mba’e pochy i función jave


Ohecha ohenduva mante ogueroviane

Nanawa de gloria farra karapé

Otro pito pú Nanawa de Gloria ndéve

Opytama mandu’arami

O escribí chupe ipyahuva historia

Tamoñarõ kuera 13 Tuyuti

Oikove pukuva mante ohechapane

Regimiento 13 rapykuereta

Ha letra de oro poema ojeguane

Historia pyahu ko’ẽramogua

Ipyahé cañón ndosovéi metralla

Jama mboka’i ha yvaté avión

Ha ni upévere ndoku'éi muralla

Omoĩ vaekué, Quinta División

Ñande ti ko'o ouro yvytúre

Cañón ha mboká ratati nengue

Ha ojo’a ári jahechá pe ñúre

Inevú joá bolí re'ongué

Ava'í akangué koapé ha pépe

Akã vera kuera omosarambí

A lo chirka ty, machete haimbepe

Ikokuépe guáicha los mitã okopí


Koe'etĩ guivé oreretendope

Ku rembijokuai ndikatúi oiké

Ose haperame Rodolfito López

Mboka'í ratápe ohovapeté

Umí 105 ipú apenóva

Mbohapy hendaguio ihu'ú tatá

Techa pyrami tatatĩ ojapóva

Ñú ha ka'aguy osununumbá

Ñehenduro hina guyryry oikóva

Ndaja'ei voi jaikovétahá

Ndaipori rupi ipy'a opopova

Tapé ndojuhúi tembiguái avá

Natahupimi mano a la visera

Ha tamondohó che purahéimi

Amongaraima Nanawa trinchera

Ha che regimiento 13 Tuyuti

Número 13 che Regimiento

Tamoñaro mente ojekuaá

Fortin Nanawa che campamento

La muralla viva oje'éha

Fortín Nanawa che campamento

La heroica 5ta Che División


Número trece che Regimiento

Solito el uno che Batallón.

Emiliano R. Fernández y la música de Ramón Vargas Colmán.

[Link]

• Polca syryry: de movimiento más moderado, conservando su carácter bailable.

• Polca kyre’ỹ: alegre y animosa.

• Polca popo: ligera y graciosa. Los bailarines al danzar producen saltos

denominados jeroky popo.

• Polca saraki: generalmente instrumental y de movimiento rápido.

• Polca galopa: con acentuaciones más marcadas en el ritmo, con grandes

intervalos en la melodía y notas prolongadas que, generalmente, dificultan el

canto.

• Polca jekutu (clavada): los bailarines marcan el paso en el lugar como clavando

el piso.

• Polca purahéi (canción): la polca en un comienzo era solamente instrumental y

danzada, pero más tarde se le agregó texto y por eso se le conoce como polca

canción.

• Purahei jahe'o (canto lloroso): muy difundido en el interior del país, con textos

que hacen referencia de nostalgia por la familia o el pueblo, como así también a

los desengaños amorosos.

PANAMBI VERA
Panambí che raperãme

resêva rejeroky

nde pepo kuarahy’âme

tamora’é añeñotŷ.

Nde réra oikóva ku eíra saitéicha che ahy’okuápe

ha ombo’êava chéve amboy’úvo che resay.

Ku ñuatindy rupi, ñu ka’aguýre ñemuñahápe

iku’ipáva che anga che pópe huguy syry.

Reguejy haguâ che pópe

aikóva anga romuña

ha torýpe torypápe

che áripi rehasa.

Panambí: ndeichagua Tupâ rymba piko oime iporâva,

resê yvytúndie yvotytýre nde saraki.

Remimbivérô ko che resápe remimbipáva,

tove mba’éna nde rapykuéri tañehundí.

También podría gustarte